Vzácne životné jubileum Staroľubovňana Jána Virostka bolo príležitosťou nielen na gratulácie, ale i poďakovaním za jeho 33-ročnú nepretržitú službu kostolníka, ktorú donedávna vykonával. Stará Ľubovňa si ho uctila uplynulý piatok, keď sa konala z príležitosti jeho 80-tych narodenín ďakovná sv. omša v kostole sv. Petra a Pavla s účasťou nielen príbuzných, priateľov, ale i viacerých kňazov - rodákov a tých, ktorí pôsobili v Starej Ľubovni počas služby oddaného kostolníka.
„Keby sa to vrátilo, určite by som sa rozhodol pre túto službu, mám vieru v Boha a ten kostol ma drží. Som stále medzi ľuďmi, nikdy nie som sám,“ hovoril nám počas odovzdávania Ceny primátora v roku 2019 a pripomínal, že si na pochvaly nepotrpí, vraj sú aj záslužnejší ľudia.
Súčasťou kostola i celého mesta
Každý veriaci však vie, že upísať sa pozícii kostolníka, je veľká obeta. Je to neustála služba aj počas nedieľ a sviatkov. A to nielen počas svätých omší. „Nedá sa zrátať pri koľkých krstoch, svadbách, pohreboch bol pán kostolník Virostko ľuďom vždy nablízku a ochotný pomôcť. Bol povzbudením, svedkom viery, oduševnenia a lásky ku kňazom,“ odznelo na veľkom stretnutí. A v pamäti mnohých isto ostane spomienka na to, ako vždy mal počas omše pri zbieraní do košíčka vo vrecku cukríky a rozdával ich deťom.
Aj keď zdravie už nedovoľuje vykonávať J. Virostkovi túto službu a dnes je v starostlivosti Domova pre seniorov, len málo zo Staroľubovňanov si nespomenie na jeho dennodenné cesty do a z kostola sv. Mikuláša, vždy elegantného s neodmysliteľným klobúčikom. Cesta sa mu často predlžovala aj preto, že nikdy neobišiel známych bez pozdravu, prehodenia pár viet, jeho príslovečného humoru a povzbudivých slov.
J. Virostko: „Bol to Boží zásah...“
Služba kostolníka Jána Virostka sa začala 5. júna v roku 1989, keď ho oslovil dnes už nebohý dekan Ľudovít Pivovarči. Ako sa pred tromi rokmi vyznal pre naše noviny, vtedy zvažoval, bol po ťažkom úraze a na polovičnom dôchodku. „Mnohých som pýtal o radu. Jeden môj známy mi hovoril, že keď som kresťan katolík, tak by som to nemal odmietnuť. To ma pichlo pri srdci. Povedal som si, že keď mi po operácii Pán Boh vrátil zdravie, tak asi chce odo mňa obetu. Stál som pod krížom a plakal ako malý chlapec. Dekanovi som oznámil, že to skúsim. Doma som trénoval, ako si kľaknúť pred bohostánkom, lebo sa mi stále točilo v hlave a išlo aj o zdravie. Bol to Boží zásah, lebo nebyť choroby, kostolníka by som nerobil,“ hovoril vtedy i to, že najprv skúška sa preňho stala službou, bez ktorej si napokon život nevedel predstaviť, aj keď jej obetoval aj futbal, robil rozhodcu a neskôr delegáta zápasov.
„Sme vďační, že pán kostolník vtedy povedal áno pánovi dekanovi, povedal vlastne áno Pánu Bohu pre službu nám všetkým. Nech ho aj naďalej Pán zachováva vo svojej milosti a zdraví. Ďakujeme, pán kostolník, za všetko a nech je vaša služba povzbudením a príkladom aj pre ostatných,“ vyjadril sa dekan staroľubovnianskej farnosti Pavol Lacko.
Vďačnosť od mnohých
To, že vytrvať v tejto službe vyše 30 rokov a robiť ju nezabudnuteľne pre celé generácie, je výnimočné, ocenili viacerí počas ďakovnej sv. omše, ktorej predsedal rodák zo Starej Ľubovne Amantius Akimjak (najstarší z prítomných rodákov) a celebrovalo viacero kňazov. Pozdrav a požehnanie jubilantovi poslal aj spišský administrátor, biskup Ján Kuboš a odovzdal mu ho Tomáš Pavlikovský, kancelár biskupského úradu, ktorý ako kaplán tiež pôsobil v našom meste.
J. Virostko verne slúžil počas pôsobenia troch dekanov, zažil takmer 50 kaplánov a vyrástlo pri ňom 11 novokňazov. To, že pre mnohých bol príkladom v modlitbe, pripomenul v homílii aj ďalší kňaz zo Starej Ľubovne Martin Tešla (najmladší z rodákov).
Po sv. omši veriaci využili možnosť stretnúť sa so „svojím kostolníkom“, zablahoželať mu, porozprávať sa a spomínať. A zaželať mu hlavne veľa zdravia a Božej milosti. Ku gratulácii sa pripája aj Ľubovnianska mediálna spoločnosť.
foto: archív ĽMS, Ľubomír Ogurčák
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 25 (29, jún 2022)