Rybník Vengliská v lokalite medzi Hniezdnym a Starou Ľubovňou je už 40 rokov neodmysliteľnou súčasťou všetkých milovníkov rybárčenia a aj príjemným tichým miestom na rekreáciu. Nádrž s vodnou plochou 5 ha si však vyžaduje aj starostlivosť a pravidelné kontroly. Jej uvoľnenie by mohlo spôsobiť obrovské škody.
„Je potrebné kontrolovať pravidelne presaky z tejto hrádze, tiež či sú funkčné technické zariadenia, aby nedošlo v prípade, napríklad veľkých dažďov k pretečeniu hrádze a, čo by bolo najväčšie nešťastie, k jej pretrhnutiu. Uvoľnenie veľkej masy vody by tak mohlo spôsobiť poškodenie hlavného cestného mosta na potoku Veľký Lipník alebo Litmanovskom potoku, ako ho voláme. Tiež aj železničného mosta, ktorý je v blízkosti fabrík,“ povedal predseda Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Ivan Orovčík po jednej takejto kontrole, ktorú Zväz vykonáva spolu s vlastníkom rybníka, mestskou samosprávou.
Bývalý lom štrku
Rybník Vengliská vznikol ťažbou štrku potrebného pri výstavbe textilnej továrne Závodov 1. mája, neskôr známych ako Maytex a LUKO. Vyhĺbená jama priniesla aj myšlienku na jej napustenie. „Kedysi v bývalom Mestskom národnom výbore pracovalo niekoľko rybárov, ktorí mali eminentný záujem, aby pribudla aj stojatá vodná plocha v meste, zároveň aby vznikla nádrž, ktorá by bola potrebná, napríklad na zadržiavanie vody v prípade požiarov a podobné technické účely,“ priblížil, ako sa stalo, že sa nápad zrealizoval, I. Orovčík.
Vlastníkom rybníka je mesto, správcom rybári
Rybník Vengliská je vlastne odtokovou nádržou, potok Veľký Lipník (ľudovo Litmanovský) ho obmýva po obvode a voda teda priteká aj odteká doň. Súčasťou rybníka je dnes aj niekoľko prístreškov, ktoré postavili rybári tak pre milovníkov rybolovu, ako aj ľudí z mesta i okolia, ktorí tu radi oddychujú. Blízko sú tiež dve chaty vo vlastníctve rybárskej organizácie, ktoré slúžia ako základňa pri rôznych akciách a súťažiach, ale aj na prenájom pre záujemcov. „Obe postavili rybári svojpomocne a rybári ich aj nanovo zrekonštruovali po tom, ako ich zničené kúpili od mesta Stará Ľubovňa za 177 350 Sk, a to bez pozemkov,“ doplnil líder miestnych rybárov.
Od roku 1989 je rybník vo vlastníctve Mesta Stará Ľubovňa, MO SRZ je prenajímateľom tejto vodnej plochy. „Spolupráca je tu vzájomná, a to v rámci obojstranných ekonomických možností. Mesto nám dalo vodnú plochu do prenájmu za symbolické jedno euro ročne s tým, že sa podieľame na platení technického dozoru, ako aj na 50-percentných nákladoch pri likvidácii odpadu z rybníka,“ vysvetlil vlastnícke vzťahy predseda miestnej rybárskej spoločnosti, ktorá má 280 členov a 50 detí a mládežníkov.
O život v rybníku sa treba starať
Okrem toho, že vodná nádrž v príjemnom prostredí je miestom rekreácie a slúži napríklad aj hasičom na rôzne vodné výcviky pri zachraňovaní topiacich sa, či je prípadným rezervoárom vody, bez života by rybník nebol rybníkom. O to sa radi starajú rybári, dokonca im to vyplýva zo zarybňovacej povinnosti. „Pravidelne tam každý rok sypeme 1 600 kg kapra konzumného plus niektoré sprievodné druhy menších rýb,“ priblížil I. Orovčík.
Aj vďaka tomu je tak plejáda vodných druhov bohatá a svoj domov tu má okrem kapra aj amur, pleskáč, karas, plotica, lieň, šťuka, ostriež, zubáč či uhor. „Čiže tá obsádka je bohatá, je to dobrý tréningový rybník aj pre deti a začínajúcich rybárov,“ doplnil Ivan Orovčík, predseda Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu, ktorá sa každoročne podpisuje aj pod množstvo rôznych súťaží, aj so zahraničnou účasťou.
Z histórie rybolovu
- Rybárstvo malo na území terajšieho okresu bohatú históriu, čo potvrdzuje už mestská listina Podolínca z roku 1292, ktorá umožňuje lov zveriny a rýb. Ale výkon rybárskeho práva bol v rukách majiteľov pozemkov. Tesne pred rozpadom Rakúsko-Uhorska patrilo Zamoyským, grófovi Alapimu a veľkostatkárovi Propsnerovi.
- So vznikom Československa nastávajú zmeny v rybárstve a stáva sa dostupnejším pre obyvateľov okresu, ktorí si mohli vydražiť lovné revíry. Jeden z nich vydražil 9. horský pluk so sídlom v Podolínci v roku 1921 a vytvoril spolok, ktorý mal 22 členov. Spolok zanikol v roku 1938 odchodom vojakov z mesta.
- Následne vznikla predchodkyňa dnešnej rybárskej organizácie, a to v snahe nielen ryby loviť, ale sa aj starať o zarybňovanie využívaných tokov. Rudolf Jeřábek, riaditeľ berného úradu založil v roku 1944 dobrovoľný rybársky spolok, ktorý úzko spolupracoval s rybármi z Podolínca a spoločne vysádzali do rieky Poprad prevažne lososovité druhy rýb.
- Koniec 2. sv. vojny je aj koncom dobrovoľných spolkov, ktoré sú nariadením SNR č.51/1945 zrušené. Rybári v Starej Ľubovni na základe nových smerníc zakladajú 23. apríla 1945 novú organizáciu a vzniká aj organizácia v Podolínci.
- V snahe zlepšiť hospodárenie na rieke Poprad sa rybári z Podolínca, Hniezdneho a Starej Ľubovne 8. marca 1947 spájajú do jednej organizácie a volia si spoločný výbor. Organizácia získavala finančné prostriedky na zarybňovanie z dvoch výlovov bielych rýb ročne, ktoré sa predávali obyvateľom.
- Na začiatku 60-tych rokov min. storočia vzniká Československý rybársky zväz a Slovenský rybársky zväz v Žiline a stáva sa najvyšším orgánom pre Slovensko. A následne sa v rôznych obmenách rozvíjajú jeho odnože v mestách a obciach.
MO SRZ
Miestni rybári chcú mať aj vlastnú liaheň
Od svojho vzniku mali rybárske organizácie záujem prispieť k zarybneniu z vlastných zdrojov. V roku 1948 boli postavené odchovné rybníčky pri zámockom rezervári vôd a rovnako boli postavené aj rybníčky na potoku Krajcaf v Podolínci, ktoré pre zmenu toku potoka časom zanikli. Trvalo takmer 50 rokov, kým bolo možné obnoviť myšlienku vlastného odchovu rýb. V roku 1996 pri výstavbe malej vodnej elektrárne na potoku Jakubianka v katastri obce Nová Ľubovňa bola v rámci kooperácie s majiteľom malej vodnej elektrárne vybudovaná liaheň na produkciu pstruhov, lipňov a podustvy. Pre technické a personálne problémy sa chov rýb ukončil v roku 2000. Povodne v roku 2010 spôsobili úplné zasypanie liahne nánosom. V roku 1999 sa začala výstavba odchovných rybníkov pod hrádzou Vengliská, ktorá sa zastavila pre majetkové spory s mestom Stará Ľubovňa. V súčasnosti sú pozemky pod rybníkmi majetkom MO SRZ a je vypracovaná aj projektová dokumentácia. Výstavbu brzdí nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na realizáciu stavby.
MO SRZ
foto: ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 7 (23. február 2022)