Miestom nedávno ukončenej návštevy pápeža Františka bolo aj naše krajské mesto Prešov. Na otvorenom priestranstve pri miestnej športovej hale Svätý Otec predsedal gréckokatolíckej liturgii, na ktorej sa zišli desaťtisíce ľudí, vrátane množstva návštevníkov z okresu Stará Ľubovňa.
Ľudia prichádzali na miesto slávenia liturgie od skorých ranných hodín. Časť Prešova bola úplne uzavretá, všetko monitorovali policajti, zdravotníci, vojaci či hasiči. Návšteva Svätého Otca v Prešove sa konala na sviatok Povýšenia svätého kríža. Hlava cirkvi opustila našu krajinu v stredu popoludní odletom do Ríma. Z paluby lietadla ešte zaslala Slovákom pozdrav. Celkovo sa na stretnutia s pápežom do Šaštína, Prešova a Košíc prihlásilo približne stotisíc ľudí.
Atmosféru priblížil Peter Rindoš, riaditeľ ĽMS:
- V celom priestore bolo cítiť, že medzi ľudí prichádza veľká osobnosť a autorita, výpovedný bol najmä pokoj, ktorý so sebou pápež František priniesol. Zaujímavé bolo, že napriek masám návštevníkov nezostával na mieste neporiadok, nenastali tlačenice, zrejme to vyplynulo z povahy podujatia. Samozrejme, v dave som stretol aj množstvo ľudí z nášho regiónu.
Svoje stanovisko poskytol aj Ondrej Pacák, správca gréckokatolíckej farnosti Matky ustavičnej pomoci:
- Pre nás bolo veľkým potešením, že liturgiu celebroval ako hlavný celebrant Svätý Otec, čo je veľkou raritou. Pápež František rozprával vo svojej homílii o kríži a práve tu som cítil a vnímal veľké povzbudenie pre našich veriacich.
Za mnohých, ktorí sa zúčastnili:
Jana Compeľová, učiteľka Cirkevného gymnázia, rodáčka z Jakubian:
- Na stretnutie s pápežom som cestovala na Luník IX. Pre niekoho to môže byť odstrašujúce miesto, no v čase návštevy pápeža Františka bolo všetko zabezpečené vojakmi a perfektne organizačne zvládnuté. Pred príchodom Svätého Otca od rána prebiehal pestrý a nadupaný program - tancov, spevu, svedectiev, na ktorom sa podieľali prevažne Rómovia z východného Slovenska. Na miesto prišlo aj mnoho nerómskych rodín s deťmi. Mala som pocit, že počtom sme sa vyrovnali rómskym návštevníkom. Vďaka tomu sa vytvorila priateľská atmosféra zjednotenia.
Peter Liška, lekár, rodák z Plavnice:
- Na stretnutie so Svätým Otcom sme sa pripravovali od konca júna. Mali sme krátky čas na napísanie nášho svedectva, ktoré sme mali pripraviť a prečítať pri Svätom Otcovi. Mysleli sme na Sv. Otca v modlitbách a obetovali sme ťažkosti, ktoré nám prichádzali do cesty. V neposlednom rade sme obetovali aj prípravy s oblečením na stretnutie. Trvalo to celý týždeň a bolo to s deťmi veľké dobrodružstvo. Nakoniec sme to krásne zvládli.
Viac sme si uvedomovali príchod Svätého Otca, keď sme cestovali do Košíc, a taktiež na generálke deň vopred, keď išlo do tuhého. Už samotná generálka bol vzrušujúci čas plný očakávania Svätého Otca. Do detailov prebratý protokol umocňoval zajtrajšie stretnutie. Ešte úklon, oslovenie, dohodnutie darčeka... A zajtra to bude na živo aj so skutočným pápežom - nástupcom Ježiša. Naša dvojročná Lenka na generálke zaspala pri dojčení. Nevedeli sme, čo môžeme od toho čakať, keď sa stretnutie predĺži, lebo v šatách, ktoré mala manželka, nebolo jednoduché podľa potreby nadojčiť. Taktiež sme sa zamýšľali, ako to zvládnu ďalšie dve naše deti - Emanuel a Eliška. Boli sme plní očakávania až dokonca. Vedeli sme ale, že najlepší recept na takúto chvíľu bude odovzdanosť, a to, že ako to dopadne, necháme na Boha.
Bolo milé ako deti zvládli vydržať takúto dlhšiu chvíľu tam pri Svätom Otcovi. Aj keď manželka mohla odbehnúť nadojčiť našu malú Lenku do zákulisia. Samotný čas stretnutia sa so Svätým Otcom bol neuveriteľný až zázračný. Sme veľmi poctení a dojatí, že sme mohli byť v jeho blízkosti, a že sme boli pozvaní hovoriť svedectvo. Prežívame to ako živú spomienku jeho blízkosti, jeho slov, jeho lásky ku všetkým prítomným. Vidieť ho naživo, a tak zblízka. Dokonca sa ho dotýkať a usmievať sa na neho, bol skutočne veľký dar z neba. A pri tom to bolo tak prirodzené, ako keby sa už niekedy videli alebo poznali.
Výnimočná chvíľa bola tiež, keď spomenul počas svojho príhovoru naše mená. Bolo to veľmi osobné. Spojil sa mi s tým pocit, ako veľmi osobne som vnímaný a milovaný Nebeským Otcom. Veľmi milé bolo, keď naše deti mohli s láskou objať Svätého Otca po svedectve, a aj keď sa s nami lúčil pri odchode. Bol to pre nás aj pre nich životný okamih, ktorý priniesol, nielen radosť zo vzájomného stretnutia, ale verím že aj požehnanie pre naše deti. Pre ich životnú cestu Lásky.
Tiež sa veľmi teším, že sme mu mohli podarovať darček - prívesok z manželkinho materského mlieka a tiež poprosiť o jeho modlitby za dojčenie na Slovensku, vo svete, i za našu službu.
Zuzana Compeľová, učiteľka na Luníku IX, rodáčka z Jakubian:
- Vďaka tomu, že som učiteľkou v ZŠ na Luniku IX, som mohla byť v sektore 1 a vidieť tak Svätého Otca zblízka. Mala som radosť, keď vystupoval z auta a smeroval k nám. Po celý čas, čo bol s nami, som cítila pokoj. Uvedomovala som si, že takáto vzácna chvíľa sa nemusí zopakovať! Každé jeho gesto, úsmev a pohladenie vyjadrovali, že prišiel na Slovensko s veľkým záujmom a veľkou láskou. Bola som veľmi povzbudená aj zo svätej omše, ale aj programu, ktorý začínal už od rána. Na sídlisku zaznelo kopec svedectiev ako Boh mocne koná v životoch rómskych ľudí a ako menia svoje životy vďaka jeho milosti. Bol to požehnaný čas!
foto: archív ĽMS, P. Liška
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 35 (22. september 2021)