VIDEO Objav pod hradom Ľubovňa: Našli sa stopy po najstarších baníkoch
V lesoparku pri Ľubovnianskom hrade prebieha archeologický výskum, ktorý môže priniesť nové poznatky o tom, ako ľudia v praveku získavali surovinu na výrobu kamenných nástrojov. Na lokalite pracujú slovenskí aj poľskí archeológovia a študenti.
Na prvý pohľad ide o obyčajné kamene. Archeológovia však medzi nimi hľadajú stopy po ľudskej činnosti spred tisícok rokov.
VYRÁBALI NÁRADIE
„Zatiaľ sa nezdá, žeby sme tu mali nástroje neandretálcov, ale máme tu obdobie mladého paleolitu čo je približne 20 až 10-tisíc rokov pred súčasnosťou, potom tu máme mladšiu dobu kamennú čo je 5000 rokov pred naším letopočtom,“ priblížil Marián Soják, archeológ. Výskum prebieha v lokalite Lesopark, severozápadne od hradu. Na troch sondách skúmajú takzvané banské objekty - ťažobné jamy, v ktorých pravekí ľudia získavali radiolarit - kameň, ktorý vznikol zo schránok drobných morských organizmov usadených na dne dávneho mora. „Momentálne kopeme Banské pole. Banské objekty, tzv. pingy alebo ťažobné jamy, v ktorých praveký človek ťažil surovinu na výrobu kamenných pracovných nástrojov,“ vysvetlil archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
POČIATKY BANÍCTVA
Radiolarit je tvrdý kameň. V praveku mal veľký význam - dal sa opracovať na čepele, rydlá, vrtáčiky či priebojníky. Archeológovia už priamo na lokalite našli aj hotové nástroje a polotovary. „Sú to prvopočiatky baníctva,“ povedal M. Soják. Význam lokality nespočíva iba v samotnej ťažbe. Podľa archeológov ide o dôkaz, že miestny radiolarit využívali praveké komunity počas viacerých období. Jeho stopy sa pritom nachádzajú aj na iných archeologických lokalitách. Na výskume spolupracujú aj odborníci z Poľska. Katarzyna Karnedar-Gubała zastupuje Archeologický a etnologický ústav Poľskej akadémie vied v Krakove, ďalší člen tímu Julia Kościuk-Sałubka pôsobí na Archeologickom ústave Jagelovskej univerzity v Krakove. „Vidíme teda, že výmenná zóna medzi územiami na oboch stranách Karpát fungovala pomerne dobre,“ približuje poľská archeologička. Súčasťou tímu sú aj študenti z viacerých poľských univerzít. Každý deň pracujú priamo na výskume a získavajú tak praktické skúsenosti v teréne. Ubytovaní sú v regióne, takže na lokalitu prichádzajú každý deň a podieľajú sa na archeologickom výskume spolu s odborníkmi.
DO LESPOARKU SA VRÁTIA
Výskumu dali zelenú Mesto Stará Ľubovňa, Pamiatkový úrad Prešov aj vedenie Ľubovnianskeho múzea. Hrad zároveň archeológom ponúkol priestory na uskladnenie náradia, čo im umožňuje pracovať priamo v lokalite bez každodenného prenášania vybavenia. Výskum sa začal 7. septembra a v tejto sezóne potrvá približne tri týždne. Archeológovia však plánujú v lokalite pokračovať aj v ďalších rokoch. Nálezy čaká odborné spracovanie a vyhodnotenie v spolupráci so slovenskými a poľskými odborníkmi. Archeológovia zároveň uvažujú aj o výstave.
Podľa odborníkov je lokalita cenná aj preto, že ide o miestny zdroj radiolaritu, nie o surovinu dovezenú z územia dnešného Poľska či zo západného Slovenska.
Práve ďalší výskum môže ukázať, aký význam malo toto miesto pre ľudí, ktorí tu žili a pracovali pred tisíckami rokov.
foto: ĽMS
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 19, 23. september 2026).
Komentáře