VIDEO 40 rokov! Unikátny skanzen ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa jubiluje

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa oslavuje, a to 40 rokov od svojho sprístupnenia.

Prvá myšlienka ukážky kultúry vidieckeho života siaha do 60-tych rokov 20. storočia. Priniesol ju významný múzejník Andrej Čepiššák, rodák z obce Toporec. S realizáciou sa však začalo až neskôr, a to v roku 1974. „Vtedy okresný výbor oslovil stavebnú fakultu Vysokej školy technickej v Bratislave, konkrétne katedru urbanizmu a územného plánovania o to, aby vytypovali vo vyše 40-tich obciach tohto regiónu zrubové obydlia z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktoré by mohli tvoriť dedinu pod hradom,“ priblížila Katarína Babčáková, kurátorka a etnografka z Ľubovnianskeho múzea.

Teda už jedenásť rokov pred oficiálnym otvorením začali výskumy, mapovanie objektov a prvé transfery. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o umelý koncept, no v stredoveku skutočne na hradnom kopci stála osada, kde žil vidiecky ľud. „Medzi prvé objekty, ktoré boli prenesené z pôvodného miesta, patril gréckokatolícky drevený kostolík sv. Michala Archanjela z rusínskej obce Matysová, ktorý tvorí dominantu skanzenu. Okrem toho tu máme asi 30 objektov, a to obytných, hospodárskych i technických, ktoré prezentujú svoju funkciu a aj jednotlivé kalendárne sviatky, obyčaje, zvyky ako narodenie dieťaťa, svadba a podobne,“ doplnila K. Babčáková.

ZANIETENCI SKANZENU

Vlastníkom múzea ľudovej architektúry od jeho vzniku bol štát, neskôr prešlo pod Prešovský samosprávny kraj a Mesto Stará Ľubovňa. O výstavbu skanzenu a jeho napredovanie sa zaslúžili najmä bývalí riaditelia, správcovia i etnografi.

Dušan Janický je aktuálnym správcom skanzenu. Narodil sa v čase, keď pod hradom pribúdali prvé dreveničky, nedávno teda oslávil 40 rokov a prežil tu pracovne polovicu svojho života. Aj on sa pričiňuje o to, že na piatich hektároch lúk v areáli skanzenu sa pasú zvieratá - ovce, kozy, pobehujú tu kone, no v minulosti i husi či zajace. V lete kosia, v zime odpratávajú nánosy snehu zo striech dreveníc... „Aby sme to zachovali čo najdlhšie. Niektoré drevenice tu stoja 40 rokov, predtým niekde stáli aj šesťdesiat, takže všetky majú vyše sto rokov,“ priblížil správca skanzenu.

ATRAKTÍVNE PRE NÁVŠTEVNÍKOV

Podľa pamätníkov sa tu najviac práce urobilo v 90-tych rokoch 20. storočia, kedy sa zmenila spoločenská situácia a s ňou pribudli interaktívne podujatia i expozície. „Kľúčovým rokom bol rok 1985, kedy skanzen otvoril svoje brány verejnosti a potom rok 1997, kedy etnograf Ján Langer vytvoril koncepciu s názvom Múzeum Hornospišskej dediny a zaradil do nej zóny, ulice, ktoré reflektujú multietnicitu Spiša, nie všetky sa nám zatiaľ podarilo tu mať,“ pripomenula dnes etnografka Ľubovnianskeho múzea. Ako dodala, čo sa aktuálne podarilo z koncepcie zrealizovať, je tzv. Slovenská ulica.

PRICHYSTALI K JUBILEU

Na 40. výročie otvorenia skanzenu zrevitalizovali kováčsku vyhňu a chystajú sprístupniť výstavu s názvom Tmavomodrá krása. Ide o ukážku modrotlače, ktorú v minulosti vyrábali aj dielne v Starej Ľubovni a okolí. Len na Farbiarskej ulici boli štyri takéto dielne.

Za ostatných desať rokov pribudlo v skanzene množstvo expozícií, zbierkových predmetov, točili sa tu filmy, uplynulý rok vianočná rozprávka Čarovné jablko. Skanzen navštívilo mnoho turistov, politikov, hercov i významných ľudí. Pri cirkevných sviatkoch tu kňazi slúžia omšu v chráme. Keďže sa tu nachádza aj amfiteáter pod holým nebom, zorganizovali tu veľa podujatí a koncertov.

Pre Staroľubovňanov má jubilujúci skanzen spolu s hradom nevyčísliteľnú hodnotu.

V skanzene sú objekty zo 14-tich obcí Spiša a Šariša. Okrem domčekov je tu aj kováčska vyhňa, píla, stolárska dielňa, mlyn, chrám, kaplnka či sýpka. Z nášho okresu sú objekty z obcí Matysová, Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údol, Jarabina, Jakubany, Kremná, Kamienka a Sulín.

ZAUJÍMAVOSTI SKANZENU V STAREJ ĽUBOVNI

• K najzaujímavejším expozíciám, ktoré sú v nich nainštalované, patria okrem súčasnej modrotlače aj ukážka spracovania ľanu, expozícia drotárstva, expozícia hájovne, funduš etnografa Jána Lazoríka s ukážkou 40-tich stropných trámov a trabanta a expozícia tzv. pastirne, ktorá približuje obdobie II. sv. vojny. Nachádza sa tu aj škola či kútik pre deti s retro hračkami. Návštevníci môžu nahliadnuť do domčekov, ktoré ukazujú život našich predkov, ich zvyky, obyčaje a tradície.

• V skanzene sú objekty zo 14-tich obcí Spiša a Šariša. Okrem domčekov je tu aj kováčska vyhňa, píla, stolárska dielňa, mlyn, chrám, kaplnka či sýpka. Z nášho okresu sú objekty z obcí Matysová, Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údol, Jarabina, Jakubany, Kremná, Kamienka a Sulín.

foto: archív ĽM, ĽMS 

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 10, 21. máj 2025).