Vianočný symbol zdravia a jednoty: Jablko odnepamäti kraľuje nášmu stolu

K najstarším druhom ovocných drevín v ľudových záhradách patrili jabloň a hruška, ktoré sa rozvinuli do mnohých odrôd. Vďaka dobrým stykom Uhorska a Talianska v minulosti sa aj na naše územie rozšírili nové ovocné druhy, ktoré postupne prenikli aj do ľudového prostredia.

O pestovanie ovocia sa zaslúžili najmä vzdelaní mnísi, ktorí mali prístup ku gréckej a latinskej literatúre, ktorá opisovala spôsoby sadovníctva. Mlčanliví mnísi boli považovaní za znalcov pestovania ovocia. Na panských majeroch vznikali postupne súvislé plochy ovocných stromov a začali sa objavovať nové odrody. Ľudový pestovateľ čerpal svoj výsadbový materiál z voľnej prírody a zušľachťoval ho štepením.

OVOCIE USKLADNENÉ AJ NA ZIMU

V ovocinárskych oblastiach tvorilo sušené ovocie jednu zo základných potravín zimného obdobia. Pripravovali sa z neho ovocné jedlá a šťava z uvarených sušených hrušiek a jabĺk nahrádzala často mlieko. Pokrájané a usušené jablká sú známe pod názvom „šťjepki“ alebo „sušjenki“. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných obradových jedál najmä v horských oblastiach Slovenska. Ovocnými stromami sa v dávnej minulosti zvykli označovať aj hranice pozemkov. Tento starý zvyk však zanikol pre spory o prečnievajúce haluze.

MAGICKÉ JABLKÁ

V magickom čase zimného slnovratu boli zaužívané pestré zvyky a tradície, ktorým ľudia prikladali veľký význam. V zime gazdovia chránili stromy oklepovou slamou alebo povrieslami. Na Štedrý deň bolo zvykom, že gazda potľapkal jabloň a pošepol jej, aby dobre rodila, ale tiež aj - aby kravička dobre dojila. Kedysi sa jabĺčka vešali na vianočný stromček, teraz nesmú chýbať na sviatočnom stole. K najvýznamnejším zvykom patrí práve rozkrojenie jablka. Ak je jadrovník zdravý v tvare hviezdičky, veští to dobré zdravie, šťastie, ak je červivý, predznamenáva to chorobu a smútok. Mladé dievky kedysi rozkrajovali jablko v túžbe vyveštiť si podľa počtu jadierok sobáš. Párny počet znamenal blízku svadbu. Známe je aj hádzanie celistvej olúpanej šupky cez plece. Z tvaru, aký nadobudla po dopade, sa odčítavala iniciála mena budúceho ženícha.

JEDNODUCHÉ VIANOČNÉ JEDLÁ

K dávnym jedlám Štedrej večere v baníckych rodinách patrila kedysi tzv. Ježišova kaša, na ktorú sa tešili najmä deti. Gazdiná v mlieku uvarila krupicu a do hlbokých tanierov ponaberala krupicovú kašu. Aby jedlo malo slávnostný ráz a pohladilo oči, do stredu dala kúsok masla, mesiačiky jabĺčka, okolo ktorých naukladala vlašské orechy, hrozienka a pokvapkala medom. Malé ratolesti zvykli poďakovať krátkou modlitbičkou za túto dobrotu.

AJ NA INÉ ÚČELY

V ľudovom prostredí bolo ovocie vždy symbolom zdravia, krásy a lásky. Ovocie, najmä jablká, orechy a sušené slivky patria k typickej súčasti Štedrej večere na celkom Slovensku až po súčasnosť. Jablko bývalo i súčasťou tradičného svadobného obradu. Ešte v 20. storočí sa udržal zvyk podávania jablka novomanželom. Podľa ľudovej viery sa jedenie jablka nevestou a ženíchom pokladalo za označenie plodnosti. Staršie literárne pramene dokladajú, že ešte v polovici 20. storočia chodili na Vianoce po vinšovaní do domácností nielen koledníci, ale aj pastieri, ktorí za to dostávali výslužku. Okrem koláčov a slaninky to boli jabĺčka, aby boli po celý rok zdraví v pastierskej službe.

Spracovala Viera Mošoňová, zdroj: Vojtech Majling: U nás taká obyčaj

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 25, 17. december 2025).