Tak trochu v tieni poľskej hovädziny ostala začiatkom roka informácia, že Africký mor ošípaných (AMO) atakuje hranice Slovenska. Hoci na rozdiel od „čiernej smrti“ ľuďom od neho nič neohrozí, na ľahkú váhu ho brať netreba. Populáciu v chlievoch totiž chovateľom vyhladí absolútne dokonale. Viac už v rozhovore s riaditeľom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Starej Ľubovni Júliusom Runčákom.
Kým sa dostaneme k tomu, ako sa táto choroba prejavuje, čo ju spôsobuje a, samozrejme, ako sa voči nej brániť, najskôr by bolo dobré vysvetliť, o čo vlastne v jej prípade ide.
– AMO je vírusová, vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych i amerických diviakov a afrických divožijúcich svíň, ktorá sa v súčasnosti, endemicky, vyskytuje po takmer celom kontinente. Na Slovensku sme síce doteraz žiaden pozitívny prípad na AMO nezaregistrovali, sme však už takmer „obkolesení“ krajinami, ktoré vírus na svojom území diagnostikovali – Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou i Maďarskom.
Ako sa tam dostal?
– V prírode najmä diviakmi. Najnebezpečnejšie šírenie je ale nepochybne mäsom. Zviera totiž prejde 40?km, no auto aj desaťkrát viac. Vírus sa tiež môže vyskytovať v niektorých tepelne neupravených mäsových výrobkoch, kde dokáže prežiť i rok. V parmskej šunke dokonca až 399 dní. Čo sa týka bravčoviny, v surovom stave si zachová infekčnosť 15 týždňov. Preto je dôležité, ako sa s ňou ďalej manipuluje. Pokiaľ sa tepelne neupraví a dostanú sa k nej zvieratá, problém je na svete.
Samozrejme, karé či krkovičku nezje človek surové. Čo však, keď skonzumuje infikovanú klobásu?
– Tak sa nič nestane. Akurát je potom prenášačom. vírusu Choroba ako taká ale nie je prenosná na ľudí.
A ak tak spraví vlk, pes alebo iné zviera?
– Tiež ho to nezabije. Vírus však bude roznášať ďalej.
Na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (www.svps.sk) je zverejnená mapa, kde náš okres, na rozdiel od južných, východných a západných, patrí ešte do oblasti pasívneho monitoringu. Čo to znamená?
– To, že na AMO zatiaľ vyšetrujeme len nájdené uhynuté diviaky, prípadne, keď poľovník uvedie, že sa pred zastrelením správali neprirodzene. Inými slovami – neboli plaché a neutekali od ľudí preč. Predpokladám však, že od 1. mája alebo júna sa dostaneme do nárazníkovej zóny a začnú pre nás platiť prísnejšie opatrenia. Budú sa už kontrolovať všetky mŕtve i zastrelené diviaky, uhynuté domáce ošípané a veterinárni lekári budú pri ošetrovaní chorých jedincov klásť zvýšený dôraz na to, či nejde o AMO. Blíži sa totiž leto, kedy sa u prasiat objavuje červienka – veľmi rozšírená choroba s podobnými príznakmi.
A tie sú?
– Tak ako pri každom ochorení, zviera najskôr prestane prijímať potravu a zaľahne. AMO sa prejavuje rýchlym priebehom, vysokými horúčkami, apatiou, slabosťou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami na podkoží, uzlinách a vnútorných orgánoch. Inkubačná doba sa zvyčajne pohybuje od troch do pätnástich dní, pokiaľ je infekčná dávka vysoká, býva dokonca ešte kratšia. Na prežitie pritom nakazené zvieratá šancu nemajú – 85 až 100?% z nich totiž uhynie.
Neexistuje na AMO vakcína?
– Nie. Jedine pasívna imunizácia – to, čo má vykapať, vykape a ostanú len silné jedince, ktoré budú voči nemu imúnne. V tomto prípade je ale dôležitá prevencia, hlavne biologická ochrana chovov – dávať pozor, aby sa k ošípaným nedostali choré zvieratá, vrátane mačiek či psov a nekŕmiť ich kontaminovaným kuchynským odpadom. Ďalej regulácia poľovania a tiež kontrola obchodovania so živými zvieratami a ich produktmi.
Nechcem maľovať čerta na stenu, no ak by sa mor vyskytol na území okresu...
– … tak sa ošípané v trojkilometrovom okruhu zabijú bez ohľadu na to, či sú zdravé alebo nakazené. Nie kvôli prenosu na ľudí, ale aby sa AMO nešírilo ďalej. Tí, čo majú chov nahlásený, potom dostanú finančnú náhradu. A to aj nasledujúci rok, prípadne dva,… po dobu, kedy sa chovať v danej oblasti dať ošípané nebudú. Navyše, do desať kilometrov od ohniska sa tiež vymedzí okruh na pozorovanie.
A tu sme sa dostali do záverečnej časti rozhovoru. Európska únia nám totiž, v súvislosti so šírením AMO, zrušila výnimku týkajúcu sa registrácie chovu pre tých, ktorí chovali iba jedno prasa. Ako to zmenilo systém? – Podľa nariadenia vlády o identifikácii a registrácii zvierat musí byť každá ošípaná označená identifikačnou značkou čo najskôr a predtým, než opustí chov. Pokiaľ si niekto kúpi odstavča od oficiálneho chovateľa, dostane len registrované zviera. A tým pádom má už zriadenú i farmu. Ak ho chce priamo na zabitie, vypíše sa druhé tlačivo, ktorým sa ošípaná vyradí z evidencie.
Július Runčák: “S registráciou ošípaných vieme chovateľom pomôcť aj na RVPS.”
A čo ten, ktorý už prasa chová a k nemu nemá papiere?
– Zatiaľ platí prechodné obdobie, tzn. že ho zaregistruje aj bez potvrdenia pôvodu. Musí ale vypísať tlačivo, ktoré, nami potvrdené, zašle do Centrálneho registra hospodárskych zvierat v Žiline a ten mu pridelí jedinečné registračné číslo chovu. Tlačivo s odobrením registrácie by mali chovatelia dostať do 30 dní od doručenia žiadosti.
Je s tým spojený nejaký poplatok?
– Nie.
A pokiaľ chovateľ svoje svine nenahlási?
– Porušuje zákon.
Koľko ich vlastne v okrese je?
– Ošípaných? Málo. Aktuálne máme v databáze 138 chovateľov, z toho 12 má zaregistrovanú jednu ošípanú pre vlastnú spotrebu. Vyšší počet zvierat majú pritom dve farmy – v Hniezdnom a Novej Ľubovni.
Na záver sa ešte opýtam na medializované informácie o tom, že AMO začína ovplyvňovať ceny bravčoviny. Je to pravda?
– Áno, ide o dôsledok jeho rozšírenia v Číne, kde už zlikvidoval milióny ošípaných. Keďže tam je po bravčovom mäse obrovský dopyt, jeho cena stúpa.
Foto: ĽMS, internet
Článok bol publikovaný v ĽN č. 16 (24. apríla 2019)