V nedeľu 19. novembra 1967, kedy sa slávnosť v Lomničke konala prvýkrát, vraj celý deň lialo ako z krhly. Tento rok však počasie vítalo recitátorky s úsmevom. Aj ono tým, symbolicky, prejavilo radosť z toho, že sa organizátori, i napriek búrkam, ktoré festival v umeleckom prednese žien postihli, nevzdali. A vďaka nim tak môže Stará Ľubovňa stále voňať slovom.
Hoci prvé správy hovorili o tom, že na 50. ročníku Našej Vansovej Lomničky (NVL) vystúpi rovných 50 žien, do obradnej sieni MsÚ ich prišlo napokon 42. Kvarteto porotcov to však aj tak malo ťažké. Mnohé z nich jej totiž svojou interpretáciou textu mierili priamo do srdca. „Odznelo tu toľko úžasných, skvelých prednesov na takej úrovni, že sa nemusíme hanbiť za náš amatérsky prednes,“ zhodnotila v krátkosti úroveň jubilejnej NVL Ľubica Bekéniová, ktorá za absolútne vrcholy považovala vystúpenia Júlie Čurillovej a Kataríny Adamovskej. „Ale určite aj Anny Pokornej, Anny Dubovcovej, Lenory Nátherovej… Bolo mi teda ľúto, že sme tých cien nemohli udeliť viac, pretože minimálne 25 prednesov by stálo za ocenenie. Také boli skvelé,“ podotkla Ľ. Bekéniová. Limit je však limit a spolu so S. Šebovou, J. Čajkovou a P. Petríkom ich mohla v sobotu odovzdať len trinásť. To najvyššie – Cenu poroty, si z jej rúk prevzala Katarína Adamovská, ktorá sa na Lomničku vrátila po dlhých desiatich rokoch. „Som nesmierne dojatá a tiež nesmierne šťastná, pretože som ani nedúfala, že by sa mi to mohlo podariť,“ vyznala sa po galaprograme rodáčka zo Starej Ľubovne, pod recitačnú prestávku ktorej sa podpísali rodinné povinnosti i vyťaženosť v práci. „Za to, že som tu, musím poďakovať Irine Novákovej, ktorá to nevzdala, každý rok mi volala a tento som to jednoducho zvládla. S veľkou pomocou môjho strážneho anjela , ktorý mi dal tip na text,“ uviedla K. Adamovská.
K. Adamovská (vpravo) si pre svoj dlhoočakávaný návrat zvolila prózu J.C. Hronského „Pisár Gráč“. A jej dramaturgia, ale hlavne minimalistický spôsob interpretácie totálne očaril porotu. „Tak civilne, prirodzene, čisto a prosto vyjadrila veľké emócie, veľké významy… bolo to úžasné,“ podotkla na margo jej prednesu Ľ. Bekéniová (vľavo).
Za pozoruhodné prednesy si však kúsok z koláča slávy uchmatli aj ďalšie recitátorky. Cena MO Únie žien Slovenska v Hniezdnom putovala k Miriam Murtinovej (Srbsko), Cena ZPOZ Človek človeku k Dane Regentovej (Bratislava) a Cena Slovenky k Anne Mišurovej (Ružomberok). Naprázdno zo Starej Ľubovne neodišli ani Žofia Kráľová (Lipt. Mikuláš, Cena OO ÚŽK), Anna Dubovcová (Lietavská Lúčka, Cena Ľubovnianskej knižnice), Anna Pokorná (Sládkovičovo, Cena Ľubovnianskeho múzea), Martina Ogurčáková (Sp. Nová Ves, Cena ved. odd. kultúry MsÚ), Katarína Hlinková (SNV, Cena prednostu okresného úradu), Ingrid Závodská (Humenné, Cena primátora mesta), Lenora Nátherová (Bratislava, Cena ĽOS a Marianna Vislocká z Litmanovej (Cena prednostu MsÚ).
M. Vislocká z Litmanovej, na fotografii so S. Šebovou (vľavo).
Až tri – Cena PSK, Cena divákov a Cena Lomničky, skončili v rukách Júlie Čurillovej. „Nečakala som to. Som úprimne a milo prekvapená,“ vyjadrila najskôr svoje bezprostredné dojmy po ich prebratí známa poetka a recitátorka. Ako dodala, najviac ju, samozrejme, potešila Cena divákov i cena za dlhoročný prínos. „Milujem Našej Vansovej Lomničku, milujem Starú Ľubovňu. Rada sa tu vraciam a som vďačná, že som tu opätovne mohla byť,“ zložila hold organizátorom riaditeľka ZŠ v Bystranoch, ktorej text – Vysoko nad Bystricou, bol nevšedný nielen z pohľadu interpretácie. Vznikol totiž na objednávku k 50. výročiu NVL. „Bol napísaný mne na telo, napriek tomu ale nebol ľahký. Vlastne, bol najťažší, s akým som kedy pracovala, pretože rozprával archaickým jazykom a obsahoval 27 diel, ktoré Terézia Vansová vo svojom živote napísala.“
Celá v čiernom, s kyticou bielych klinčekov a s až husiu kožu vyvolávajúcim hlasom – takto sa na galaprograme predviedla J. Čurillová, ktorej patrí, spolu s Máriou Škarohlídovou a Valentom Jaržembovkým aj Cena Lomničky za dlhoročné pozoruhodné recitátorské výkony a vernosť NVL.
Mimochodom, 50. NVL nebola mimoriadna len tým, že opäť trvala tri dni. Počas nej totiž do života uviedli Pamätnicu Vansovej Lomničky, ktorá mapuje 50 rokov existencie tohto jedinečného podujatia. A výnimočný bol aj program Dozrela Lomnička, dozrela do krásy, keď sa (dojemne, veselo i vážne) spomínalo na roky minulé.
50. ročník NVL sa niesol v znamení zrelého hrozna a vína. O uvedenie Pamätnice do života sa preto sladkými hrozienkami postarali: za víly Lomničky Mária Škarohlídová, za mesto Ľuboš Tomko a za ĽOS Martin Karaš. Publikácia je pre verejnosť k dispozícii v Ľubovnianskej knižnici
Päťdesiat rokov, polstoročie v čase, uznanie tomu, kto ich prežil v kráse… O Vansovej Lomničke, neskôr Našej Vansovej Lomničke to platí dvojnásobne. Čo potvrdil aj záver uplynulého týždňa. Keďže jubilejný ročník podujatia pomenovanom podľa nenapraviteľnej idealistke, žene, ktorá bola vždy trochu popredu, trval namiesto zvyčajných dvoch dní až tri, k tradičným sprievodným programom pribudol nový. Obradnú sieň MsÚ tak v piatok ovládol v neformálnom duchu nesúci sa večer spomienok. „V jeho úvode bola odprezentovaná zbierka poézie Jesienky Jantárovej cesty, ktorú autorka Margareta Partelová z Trnavy celú venovala Našej Vansovej Lomničke a mestu Stará Ľubovňa. A potom sa už spomínalo, rozprávalo, čítali sa úryvky zo starých spravodajcov. A tiež sa spievalo,“ opísala jeho program, kde slovo striedala hudba a spev Marcely Petriľakovej i Martina Geišberga, Eva Kollárová. V piatok však organizátori načreli do histórie ešte raz. To vtedy, keď ešte pred prvými prednesmi uviedli do života unikátnu Pamätnicu mapujúcu celú históriu tohto jedinečného podujatia. „Snažili sme sa do nej vložiť všetko najdôležitejšie, čo sa za 50 rokov trvania Vansovej Lomničky odohralo. Uvedomujeme si, že to je len malý, maličký zlomok, pretože o každom ročníku by sa dala napísať samostatná kniha,“ uviedla E. Kollárová, podľa slov ktorej sa v približne 150-stranovej publikácii nájdu nielen víťazi všetkých ročníkov. „Snažili sme sa do nej vložiť aj spomienky ľudí, ktorí už nie sú medzi nami, čerpali sme z rôznych historických materiálov…,“ dodala jedna zo zostavovateliek Pamätnice (spolu s Irinou Novákovou a Soňou Šebovou), ktorá verí, že bude pre potomkov vzácnym artefaktom toho, že tu Lomnička bola, že sa tam nájdu všetci, ktorí jej prajú „a veria, že tu bude aj o ďalších 50 rokov.“ Záštitu nad celoslovenským podujatím prevzal minister kultúry Marek Maďarič, pod jeho organizáciu sa podpísalo Mesto Stará Ľubovňa, ĽOS a Úrad PSK.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 37 (17. október)