Kto by nechcel pootvoriť trinástu komnatu? V každom z nás drieme túžba po odkrývaní nepoznaného, nového, tajomného… A v prípade ľubovnianskych múzejníkov sa zdá, že každú chvíľu otvárajú takéto nové a nové dvere. Vŕzgajúce, tajomné, pokryté stáročnými pavučinami… A aj s patričnou dávkou napätia, prekvapenia, radostí… A hlavne, nenechávajú si to pre seba, ale pre všetkých milovníkov histórie. Aj tých, ktorých nadchýnajú, takpovediac, dobrodružné cesty našich múzejníkov po stopách potomkov majiteľov hradu Ľubovňa. A keď už sa zdalo, že nič nemôže prekonať minuloročné stretnutie s jedinou žijúcou dcérou posledných majiteľov hradu Ľubovňa, Terezkou Zamoyskou v kláštore Rádu bosých karmelitánok neďaleko Madridu, predsa sa otvorila ďalšia 13-ta komnata…
Vzácny potomok Zamoyských Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík vie, že niet nad dobré kontakty a aj vďaka nim sa podarilo uskutočniť ďalšiu cestu po stopách potomkov majiteľov hradu Ľubovňa. „Našou spojkou bola tentoraz rodáčka z Vyšných Ružbách Katarína Chapuis Šutorová, ktorá momentálne žije vo Francúzsku a podarilo sa jej skontaktovať s vnučkou Andreja a Karolíny Zamoyských, teda majiteľov hradu Ľubovňa v rokoch 1882 – 1926,“ začal svoje rozprávanie o ceste na juh Francúzska riaditeľ Ľubovnianskeho múzea, ktorému spoločnosť robili Monika Pavelčíková a Vladimír Dlugolinský. A keďže táto trojica „dobrodruhov“ už uskutočnila pár výprav, z ktorých priniesla cennosti nad zlato, napríklad aj v podobe minuloročného „úlovku“ – vyšívaného svadobného ručníka Izabely de Bourbon Zamoyskej, ktorý jej darovala jej mama Mária Mercedes, nad možnosťou stretnúť sa s vnučkou Andreja a Karolíny Zamoyských, dlho nerozmýšľali. „Vedeli sme, že pani Carmen má vysoký vek, 92 rokov, a tak sme cestu nechceli odkladať,“ podotkol D. Mikulík.
Staroľubovnianska návšteva s pani Carmen i obrazom jej babky Karolíny Zamoyskej. Vľavo Monika Pavelčíková, vpravo Dalibor Mikulík, vzadu Vladimír Dlugolinský.
Obavy sa nenaplnili Výprava z Ľubovne išla teda na typicky provensálsku usadlosť na juh Francúzska s malou dušičkou, nik netušil, ako ich Carmen de Bourbon Staroľubovnianska návšteva s pani Carmen i obrazom jej babky Karolíny Zamoyskej. Sicilles príjme, ako sa budú rozprávať, čo si bude pamätať… „Keďže je to dáma v rokoch, tak sme očakávali, že to bude veľmi strohé, krátke… A napokon sme sa tam zdržali päť hodín!“ neskrýval radosť z vrelého prijatia riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. A fascinujúce bolo podľa neho i to, že keď pani Carmen oslovil poľštinou, milo sa usmiala a rozhovor plynul už len v tejto reči. Pritom ju Carmen počula od svojej mamy Karolíny niekedy začiatkom 30-tych rokov minulého storočia, keď chodila k ujkovi Jánušovi, teda Jánovi Zamoyskému, na hrad Ľubovňa na prázdniny. Dnes je pani Carmen, podľa ľubovnianskej návštevy, príjemná a distingvovaná dáma. Nikdy sa nevydala a nemala deti, po smrti svojej mamy prevzala rodinný archív, ktorý svedomito spracovala a stará sa oň. A práve to bolo mimoriadne vzácne pre našincov, strávili hodiny prezeraním albumov. Vieme si asi predstaviť, ako plesala duša múzejníka!
Aj túto fotografiu získali múzejníci na návšteve. Je na nej Carmen s bratom Ferdinandom a mamou u babky na hrade Ľubovňa niekedy v 30-tych rokoch min. stor.
Do Ľubovne priviezli vzácne dary „Bolo veľmi zaujímavé vidieť v jej izbe pri posteli dve guľovnice, s ktorými ešte ako 90-ročná strieľala zver vo svojom lesíku. Ale, samozrejme, aj napríklad krásny obraz jej starej mamy Karolíny Zamoyskej, kde vidno podobnosť s Carmen. Zaujímavé boli, napríklad aj rozmerné kufre, s ktorými cestovali do Starej Ľubovne. Vlastne, pani Carmen je obklopená históriou rodiny, ktorá je spojená s naším mestom, a to je fascinujúce,“ pridal svoje dojmy ďalší člen výpravy Vladimír Dlugolinský, prezident OZ Priatelia hradu Ľubovňa. Ako sa dozvedela návšteva, pani Carmen de Bourbon Sicilles je v najužšom kontakte s dvomi neterami (dcérami jej jediného brata Ferdinanda), ktoré sa môžu hrdiť titulom princezné. Tiež to, že sa roky venovala hospodárstvu na usadlosti, kde dodnes býva. Vinice a sady s olivami a pomarančovníkmi sú už dnes opustené, ale zaujímavé bolo vidieť snímky z 50-tych rokov min. stor., na ktorých je jej ujo Ján Zamoyský pri nejakej brigáde, zbere. A mimoriadne zaujímavé pre našincov boli aj zápisy v rodinnej kronike a knihe návštev. Jeden z nich osobitne, a to z roku 1928, keď sa Ján Zamoyský vracal zo zásnub zo Sevilly v Španielsku do Starej Ľubovne. „Mňa osobne nadchlo, keď som videl u pani Carmen v sklenenej vitrínke pamiatkové predmety o hrade Ľubovňa, ktoré sme dali v roku 2005 počas našej návštevy v Cannes do rodinnej hrobky Bourbonovcov. Keďže tam išla zrejme poupratovať, nevyhodila to, ale uložila ku vzácnym rodinným predmetom,“ podotkol V. Dlugolinský. A tak aj tentoraz nechali Staroľubovňania pre rodinu spomienkové darčeky, knihy a na oplátku priniesli do Starej Ľubovne ďalšie vzácnosti – obrázok pripomínajúci pamiatku na 1. sv. prijímanie Izabely z roku 1904 i fotografie Zamoyských z rokov, keď opustili Ľubovňu. „Ak sa pýtate na taký – doslova úlovok, tak pre mňa sú to štyri originálne fotografie zo svadby jej rodičov vo Vyšných Ružbachoch z roku 1923, ktoré sú síce známe, ale sú to signované originály známeho kežmarského fotografa a pani Carmen ich dala z ruky. Je to unikát a prejav veľkej dôvery,“ povedal k cennostiam, ktoré opäť obohatia náš zbierkový fond, riaditeľ múzea.
Živé kontakty s potomkami Ďalšia výpravná cesta našich múzejníkov bola tak opäť úspešná, o to vzácnejšia, že sa stretli s potomkom, ktorý žil na hrade Ľubovňa i vo Vyšných Ružbachoch. A tento okruh sa zúžil už len na dve osoby – okrem Carmen je to spomínaná Terézia Zamoyská de Bourbon, ktorá žije v kláštore pri Madride a na hrade Ľubovňa bývala do 6-tich rokov. Pripomenúť treba, že Ľubovnianske múzeum udržiava naozaj široké kontakty s ďalšími potomkami šľachtických rodov. Patria k nim potomkovia rodov Lubomírski v Poľsku, Raisz – Lublovary v Luxembursku a v Maďarsku, Zamoyski – de Bourbon y Bourbon v Španielsku, Francúzsku a Poľsku. V roku 2005 sa Ľubovňa aj vďaka ceste rodiny Dlugolinských dozvedela o rodinnej hrobke Bourbonovcov na cintoríne v slávnom francúzskom meste Cannes i mieste posledného odpočinku Jána Zamoyského. V roku 2014 navštívili naši múzejníci hrob kňažnej Karolíny de Bourbon Zamoyskej vo Varšave a v roku 2015 sa stretli s vnukom Jána Kanty Zamoyského a Izabely Alfonsy de Borbón – grófom José Miguelom Zamoyski-Borbón v Madride a ďalšou rodinou. Tiež sa dostali k sarkofágu astúrskej princeznej Márie Mercedes, matky Izabely a princeznej Izabely (Jánovej manželky), ktoré sú pochované v kráľovskom panteóne v El Escorial.
Našinci neobišli ani miesto posledného odpočinku J. Zamoyského, posledného majiteľa hradu Ľubovňa v Cannes. Okrem kvetov položili na pietne miesto i kamienok z hradu Ľubovňa s trikolórou a vyobrazeným hradom.
Všade pritom zanechali stopu o tom, že niekde na Slovensku, v Starej Ľubovni si ctia históriu a zaujímajú sa o potomkov majiteľov hradu. A hlavne, všetky tieto cesty poskytujú obrovské množstvo nových informácií, rozširujú zbierkový muzeálny fond a otvárajú tak ďalšie a ďalšie trináste komnaty…
Foto: archív Ľubovnianskeho múzea