Je rodáčkou zo Starej Ľubovne, už viac než desať rokov tvorí a žije v Bratislave. Venuje sa popartu, jej temperamentnú tvorbu videli nadšenci umenia už na mnohých významných výstavách.
POKRESLILA AJ RODNÝ LIST
Tvorivosťou oplývala už v ranom veku. K umeniu farieb ju priviedol jej dedko. „Spomínam si, ako som mala obrovskú chuť pomaľovať každú bielu plochu, ktorú som kdekoľvek videla. Cestou k maľovaniu bolo aj modelovanie. Na dvore u starých rodičov sme mali modelársku hlinu, a tak som striedala kresbu s modelovaním.“
Jej prvým maliarskym nástrojom bola tesárska ceruza, ktorú jej vystrúhal dedko ako trojročnej. Vytvárala ňou kresby na kartónový papier. Z tohto obdobia pochádza aj prvotina namaľovaná na zadnej strane jej rodného listu. Boli to dve postavičky a rodičia si jej umelecký potenciál po tomto čine dosť všímali. Neskôr ju prihlásili do základnej umeleckej školy. Bola úspešná v mnohých výtvarných súťažiach, výrazným úspechom bolo umiestenie v striebornom pásme v celoeurópskej súťaži. Jej štúdium bolo pretkané umeleckými počinmi a svoj prvý obraz predala ešte pred svojimi osemnástymi narodeninami.
OVPLYVNENÁ POCITMI
Luciine diela sa odlišujú najmä svojou rozmanitosťou a v štýle umeleckej výpovede. Cítiť v nich silný temperament nielen farieb. „Svet vidím farebne, ale občas aj čiernobielo. No keďže som optimistka a niekedy aj flegmatik, nenechám si pokaziť náladu hlúposťami, a preto chcem vidieť a maľovať radšej ten farebný svet,“ už len z Luciinho rozprávania cítiť silný entuziazmus do maľovania.
Pri tvorení využíva viacero techník. V jej spektre tvorby sú maľby maľované akrylovými farbami a sprejmi, tvorené kombinovanou kolážou, špachtľou, modernou technikou s lesklou fixáciou “liquitex”, 3D obrazy s použitím tvarovacej hmoty, ale objavuje sa aj batiková technika. „Myslím, že štýl a technika maľovania sa u umelcov vyvíja cely život. Všetky moje obrazy vznikajú alebo sú dotvorené spontánne a presne tak vznikali aj techniky. Je to jednoducho o tom, ako cítite,“ povedala Lucia, ktorá zbožňuje diela Salvadora Dalího.
MAĽOVANIE JE HOBBY
Maľovanie je jej zamestnaním a zároveň hobby. Inšpiráciou je pre ňu všetko, čo ju obklopuje, priatelia, ľudia, ale aj súčasná situácia. „Je to ako keď máte obrovský smäd, pred vami sa objaví pohár vody a vy sa napijete. Vďaka maľovaniu si môžem dovoliť plniť si sny a žiť život o akom som vždy snívala.“ Pestré farby sa naposledy vynímali na prestížnej vernisáži MALUJSA na Bratislavskom hrade pod záštitou jedného z najznámejších kurátorov na Slovensku Ľuboslava Mozu.
článok pokračuje pod reklamou
PORTRÉTY MILANA LASICU ČI RIHANNY
Nových majiteľov mladej maliarky si už našlo približne 500 obrazov. Nikdy by sa ale nevzdala obrazu s rozmerom 260x160cm, ktorý namaľovala do svojej obývačky. Aj u nej dovtedy platilo známe príslovie Obuvníkove deti chodia bosé. Luciine obrazy vedia oceniť zväčša zberatelia umenia, biznismeni, ale aj laickí obdivovatelia. „Maľby mám rozbehnuté tak, aby som mala na obraz čas 1 - 2 mesiace, ale pracujem súčasne vždy na 3 - 4 obrazoch. Nie je dobré pracovať stále na jednom diele, umelec potrebuje odstup, aby bol výsledok prepracovanejší či umeleckejší,“ povedala umelkyňa, ktorá v prvom rade rada maľuje portréty, a to pre maľbu zaujímavých ľudí. „Musia mať výrazne črty a musí ma zaujať fotografia, ktorú použijem ako predlohu. Naposledy som maľovala Milana Lasicu, Štefánika, Karla Gotta či Václava Havla.“ Z celosvetovo známych osobností si už vybrala Ragnara Lodbroka, Marilyn Monroe, Roberta De Niro, Freeddieho Mercuryho, Lionela Messiho a mnoho ďalších. Interiér v podniku na Zelenej ulici v Bratislave zdobia napríklad tváre Madonny, Rihanny, Ozzyho Osbourna či Bon Joviho.
PRIENIK AJ ZA HRANICE
O Luciinej rozmanitosti hovoria aj jej najbližšie plány. „Momentálne mám pred sebou viac ako 20 objednávok, z toho je asi 15 abstraktov, na čo sa veľmi teším, pretože mám voľnú ruku. Venovať sa budem aj piatim obrazom s motívmi mora, ktoré poputujú do Montenegra a tiež ma čaká jeden akt,“ načrtla len hŕstku z toho, čo ju bude najbližšie zamestnávať.
foto: archív L.R.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 36 (29. september 2021)