V duchu známeho – lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, sa v ZŠ na Levočskej ulici rozhodli spestriť tretiakom vyučovanie. A to nielen počas jedného dňa, ale celý týždeň ich kroky smerovali namiesto do triedy do skanzenu pod hradom. Všade navôkol na nich dýchala história, a to aj napriek tomu, že im takéto alternatívne vyučovanie nič neubralo z vyučovacích osnov.
„Pre deti je to veľmi dôležité, často počúvajú, ako sa kedysi učilo a nikdy si nevedeli predstaviť starú školu, aké boli knihy, na čo písali ich starí rodičia, ako chodili do školy, ako vyzeral učiteľ… a teraz mali vizuálny kontakt, vedeli si mnohé veci ohmatať,“ vysvetlila učiteľka Veronika Boďová.
A v skanzene je toho dosť, čo pripomína minulosť. Stavba z obce Údol je zriadená ako škola z Hromoša a je ukážkou toho, ako sa kedysi vyučovalo. Pracovníci múzea ponúkli aj rôzne aktivity, a tak tretiaci okrem toho, že sa aj učili (pani učiteľka im pritom kúrila do piecky), zažili kontakt s hospodárskym dvorom v rámci prírodovedy, zoznámili sa s domčekmi chudobného pastiera, ale aj bohatého gazdu. „Vyskúšali si podojiť kozičku, kŕmili husi, kačky, ovečky a koníky. Ďalší deň sa niesol v duchu – som chrámom lásky, kde si pozreli kostolík, dozvedeli sa, čo znamená ikonostas,“ vyrátala rôzne aktivity triedna učiteľka. Nechýbala obhliadka hradu v rámci vlastivedy a ukážka pečenia chleba i tkanie koberčekov.
Aj keď to všetko bolo pre žiakov zábavné, okúsili, že v minulosti to bolo ťažšie. „Deti prichádzali do školy hlavne v zimných mesiacoch, lebo v letných museli pomáhať rodičom na poli s gazdovaním. Priniesli si so sebou drevo na zakúrenie… Takisto desiaty mali veľmi jednoduché, nejaké jabĺčko, kúsok chleba.. nie ako dnes nejaká bagetka,“ vysvetľoval správca skanzenu Dušan Janický.
Deti prekvapilo aj to, že súčasťou vyučovania bola aj trstenica na nezbedníkov, ale páčil sa im pobyt na čerstvom vzduchu i oblečenie v kroji, do ktorých ich vystrojili hlavne babičky. A hlavne únik zo školského stereotypu. Takúto školu by si veľmi rady vyskúšali aj inokedy.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 37 (8. október 2019)