V bývalom Československu hrával druhú najvyššiu súťaž. Zdobil ho nekompromisný štýl hry, aj vďaka tomu si vyslúžil prezývku Metla. Legendárny futbalista Tomáš Reľovský býval nielen skvelý hráč a tréner, ale dodnes je aj jedným z najvernejších fanúšikov Starej Ľubovne. O svojom milovanom futbale dokáže hovoriť celé hodiny. Mesto ho pre rok 2019 zaradilo medzi trojicu osobností tunajšieho športu.
Hovorieva sa, že keď bol na ihrisku, súperi mali z neho strach. Ako stopér nikdy neodtiahol nohu zo žiadneho súboja. „Seba som hrať futbal nikdy nevidel, lebo ma nikto nenatáčal. Niektorí hovoria, že som tu bol skôr, ako Škrteľ. Ten kým hral svoje, vedel. Ale keď začal vymýšľať a útočiť, nebolo to dobré, bol ako ja,“ smial sa pri porovnávaní s bývalým vynikajúcim reprezentantom.
Najslabší technik? Kdeže
Náš výnimočný a poctivý futbalista prestúpil svojho času zo Starej Ľubovne do Bardejova. Aj po rokoch priznal, že veľmi nechcel, ale okolnosti to tak zariadili. Išlo o formát spoločnej celorepublikovej súťaže. Záujem i návštevnosť na vtedajších štadiónoch bola neporovnateľne vyššia. T. Reľovský sa stretol v mužstve so špičkovým reprezentantom a hráčom európskeho formátu Jozefom Bombom, za ktorého mal byť alternatívou. „Myslel som si, že budem technicky najslabším hráčom sveta, ale ani Jožko Bomba nebol dokonalý. Smial som sa, keď som mu hovoril: Ty znaš len ucekac. Mal vtedy 35 rokov a stovku zabehol pod 12 sekúnd, bol neuveriteľne rýchly. Tým chcem povedať, že každý by mal stopercentne využívať to, v čom je najlepší,“ poznamenal T. Reľovský. Tím Bardejova v nabitej súťaži skončil v jednom z ročníkov iba dve miesta od postupu.
Vonku alebo doma? Štýl mal všade rovnaký
Po návrate domov hrala Stará Ľubovňa výkonnostne druhú najvyššiu ligu na Slovensku. V meste a okolí to bola veľká eufória. Nekompromisný Metla zastával tradičný post stopéra, na ktorom úradoval celý hráčsky život. „Rešpekt si treba vybudovať. Nebol som z tých frajerov, ktorí by doma súpera zotínal a vonku sa triasol. Boli totiž všelijakí hráči, ktorí u seba na vás vybehovali a keď prišli k nám, už pri autobuse podávali ruky, jeden z hráčov bol dokonca taký, že nastupoval iba doma. Mne bolo jedno, kde sme boli, aj keď sme hrávali v baníckych mestách ako Jelšava, Rožňava a vtedy bol akurát deň baníkov a práve mali slávnosti, vtedy to bolo poriadne vypäté. Skrátka, bol to môj štýl,“ spomínal na aktívnu kariéru.
Tréning nevynechal desať rokov
Tomáš Reľovský patril nielen k oporám, ale aj poctivým športovcom. Pri tréningoch si nikdy nič nezľahčoval. „Pamätám si, ako raz, dnes už nebohý tréner Kajsi (Karol Petroš – pozn.) vytiahol štatistiky a hovorí mi: Tomiku, ty si nevynechal desať rokov žiadny tréning, nie to ešte zápas. Dnes sa chlapec opýta trénera, či musí prísť na tréning. Pritom my sme nemali ani zďaleka také podmienky, aké sú dnes v Starej Ľubovni. O to je futbal robiť ťažšie, keď vám dnes v klube príde na tréning šesť chlapcov,“ skonštatoval.
Okrem hráčskej kariéry sa T. Reľovský venoval aj trénovaniu. Okúsil aj tím v neďalekej Piwnicznej v Poľsku, no väčšinu času strávil doma pri senioroch a mládeži. Jeho rukami prešlo množstvo skvelých futbalistov. „Všetkých sa menovať nedá, ale boli to chlapci, ako Kamil Karaš či Tomáš Drahovský. Ojedinelým zjavom bol aj Jano Fröhlich. Nielen títo, ale aj ďalší úspešní hráči sa vychovali sami, každý totiž máme možnosti, ako sa posunúť ďalej,“ zauvažoval.
Na tribúne sú samí tréneri
Staroľubovnianska legenda nechýba na zápasoch svojho mužstva dodnes. Vlastne patrí k jeho najskalnejším fanúšikom. „Bezo mňa zápasy ani nezačínajú. Aj keby chlapci hrali najnižšiu súťaž, vždy prídem na nich doma pozerať. Fandil som im, aj keď už hrozilo, že zostúpia do okresnej súťaže. Nechodím však na tribúnu, tam sú všetci tréneri a najhoršie je, že všetkých ich človek pozná,“ priznal a zároveň dodal, že futbal mu v najbližších týždňoch pre koronavírus bude poriadne chýbať. „Už sme mali rozplánovanú celú jar, ešte aj počasie prialo. Futbal nám bude chýbať, ani sme si nevedeli predstaviť, že sa také niečo stane,“ zakončil debatu 68-ročný nadšenec najpopulárnejšej loptovej hry.
Peter Rindoš, foto: archív TR a MP
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 15 (21. apríl 2020)