Spomienky Pavla Nováka na študentské časy. Bolo nás jedenásť (1. časť)

Spomienky na štúdium rodáka Pavla Nováka v rubrike Naše retro deti pokračujú zážitkami kedysi študentov jedenásťročenky na stretnutiach po rokoch, v ktorých veríme, že sa spoznajú viacerí Staroľubovňania, tých bolo v triede 11-násť.

1984, stretnutie študentov pred 25-timi rokmi.

ŠTUDENTSKÉ ČASY

Tou jednoduchou číslovkou „jedenásť“ som chcel len našim rodákom predstaviť nás - jedenásť študentov, vrátane mňa z obdobia pred polstoročím, ktorí nezanevreli - či nezabudli na tri roky tínedžerského veku medzi múrmi jedenásťročenky v mojom rodnom meste v Starej Ľubovni. Normálneho študentského života. Výpoveď by nebola úplná, keby som zamlčal, že nie bohvieako slobodného, ale naopak zošnurovaného prísnym školským poriadkom a navyše v neprajnom prostredí oficiálnej štátnej ideológie, tvrdo preferovanou stranou a vládou. Tak sme pociťovali všetko okolo seba, ešte stále náš nezrelý život v školských laviciach, rokmi oťažených myšlienkami a skutkami našich predchodcov v predchádzajúcich desaťročiach. My sme neboli iní, v rokoch 1956 - 1959 sme program okyptenej jedenásťročenky absolvovali, napokon, v slnečných letných júnových dňoch 1959 sme všetci (36-ti) aj zmaturovali.

TAKÁ BOLA DOBA

Možno vy, mladšie generácie našich rodákov, si položíte otázku, nie je to veľa, nie je v nej príliš husto? Je to len tým, že v okrese nebola iná rovnocenná inštitúcia? Skôr nie ako áno. Aj v zrelom veku si myslím, že s ohľadom na spoločensko-politické pomery v Československu v 50-tych rokoch za odpoveďou nemusíme chodiť ďaleko. Totiž, po násilnom úbytku starej inteligencie v štáte (jeho represáliami ovenčenej), mnohí vzdelaní ľudia s bohatými skúsenosťami z praxe neboli vládnucej triede vierohodní či ináč politicky nespoľahliví, tak došlo k ich hromadnému prepúšťaniu.

A čo s nimi? „Treba predsa posilniť robotnícke pozície v baníctve, hutníctve, ťažkom priemysle, napokon na zahodenie neboli ani práce v poľnohospodárstve.“ Produktivita práce v týchto odvetviach sa síce výrazne nezvýšila, ľudia, ktorým ešte pred pár dňami rukávy košieľ chránili glotové návleky, to jednoducho nezvládli. Produktivita klesala, ale nie vinou glotových návlekov. Z iného pohľadu treba zároveň pripomenúť, že nedostatok úradníckych odídencov od čiernych kancelárskych stolov a ich preradenie do robotníckych pozícií badateľne rástol, šuplíky stolov začali zívať prázdnotou, ale kopce nevybavenej pošty sa na ich pracovných doskách denno-denne prikrývali ďalšími vrstvami čerstvého prachu.

Štátna moc musela konať a šmahom svojich aktivít aj konala, nehľadiac na výsledok. Možná ujma na vedomostiach budúcej generácie stredoškolákov išla stranou, ale konala. Rokmi overované a osvedčené stredoškolské vzdelanie, ktoré sa rokmi rozvíjalo na klasických gymnáziách odmietaním možných výhod, neprijala, bez problémov nahradila trojročnými ako nadstavbu základného osemročného vzdelania a známe jedenásťročenky boli na svete. Teda minimálne v okresných mestách, vrátane Starej Ľubovne.

Pokračovanie v ďalšom vydaní Ľubovnianskych novín.

Pavel Novák, Košice, foto: archív autora

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 22, 5. november 2025).