Spolupráca: Digitálne modely chránia sakrálne dedičstvo

Päť sakrálnych stavieb na slovensko-poľskom pohraničí má po novom svoju digitálnu podobu. Dva chrámy sa nachádzajú na slovenskej strane hranice, ďalšie tri v Poľsku.

Cieľom cezhraničného projektu je uchovať ich podobu pre budúce generácie a vytvoriť presnú dokumentáciu, ktorá môže pomôcť pri ich obnove v prípade poškodenia. Súčasťou projektu sa stala aj nová oddychová zóna s miniatúrou dreveného chrámu v Matysovej.

TROJROZMERNÉ ZOBRAZENIA

Historické sakrálne stavby sú vystavené rizikám, akými sú požiare, povodne či iné prírodné katastrofy. Práve preto odborníci pristúpili k ich detailnému digitálnemu zameraniu pomocou moderných technológií. Výsledkom sú presné trojrozmerné modely, ktoré zachytávajú stavby do najmenších detailov. „Práve táto digitalizácia funguje a slúži na to, aby vlastne takouto formou bola vytvorená projektová dokumentácia. A nedaj Bože, ak by k niečomu takému došlo, tak vieme to znovu obnoviť,“ vysvetlil správca farnosti v Sulíne Pavel Sirotňák.

Laserové skenovanie vytvára podrobnú digitálnu dokumentáciu exteriérov aj interiérov chrámov. Takto získané údaje môžu byť v budúcnosti využité pri rekonštrukciách alebo obnove pamiatok. „Výstupom budú práve tie vizualizácie, 3D modely. Všetky podklady budú slúžiť na to, aby mohlo dôjsť a zachovať sa kultúrne dedičstvo do budúcnosti,“ priblížil projektový manažér Martin Vavrek.

MINIATÚRA V MATYSOVEJ

Projekt priniesol aj viditeľný výsledok priamo do Matysovej. Na mieste, kde kedysi stál pôvodný drevený chrám, vznikla jeho zmenšená replika, ktorá má návštevníkom pripomínať históriu obce aj význam tejto sakrálnej pamiatky. „Práve tento monument je presne na tom istom mieste, kde pôvodný chrám stál a vlastne aj táto cestička lemuje pôvodnú trasu, ktorá ku chrámu išla,“ povedala obyvateľka Matysovej Iveta Kundrátová.

Pôvodný drevený chrám dnes návštevníci nájdu v skanzene pod Ľubovnianskym hradom. Patril medzi prvé objekty, ktoré boli do areálu múzea premiestnené. „Drevený chrám sv. Michala z Matysovej bol prvým, ktorý bol prevezený do skanzenu Stará Ľubovňa. Do dnešných čias videli túto cerkovku milióny ľudí,“ pripomenul riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.

Na jedinečný spôsob výstavby pôvodného chrámu upozorňuje aj lektorka múzea Lívia Hudáková. „Bol postavený bez klincov. Keď ho tu znova skladali dokopy, tak už to nevedeli urobiť bez klincov. Už museli použiť klince,“ uviedla.

PODPORA TURIZMU

Partneri projektu veria, že nová oddychová zóna aj digitálne spracovanie pamiatok prispejú nielen k ich ochrane, ale podporia aj cestovný ruch v regióne. Návštevníci skanzenu sa môžu dozvedieť viac o pôvodnom umiestnení chrámu a naopak - tí, ktorí zavítajú do Matysovej, získajú informácie o jeho origináli. Môžu sa tu zastaviť a pozrieť si chrám v skanzene. Farnosť Sulín spolu s poľskou farnosťou v Žegiestowe plánujú projekt ďalej rozvíjať. V budúcnosti chcú doplniť informačné tabule a vytvoriť model spolupráce, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre ďalšie farnosti na oboch stranách hranice.

foto: ĽMS

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 16, 12. august 2026).