Škola by mala byť hrou – keď s touto ideou prišiel v 17. storočí Jan Amos Komenský, mnohí si asi len klopali na čelo. Budúcnosť mu však dala za pravdu. Rozvíjať logické myslenie, kreativitu, praktické zručnosti a tiež sociálne kompetencie – t.j. spoluprácu, aktívne počúvanie či flexibilitu, sa totiž dá aj inak. Napríklad tak, ako to 20. novembra spravila ZŠ sv. Cyrila a Metoda v Starej Ľubovni. Tá si totiž pre žiakov primárneho vzdelávania prichystala prekvapanie – vyučovanie, kde každá hodina znamenala pre nich novú hru.
„Tento deň sa deti mali vzdelávať hravo. Naším cieľom bolo, aby sa naučili trochu premýšľať a konštruovať, t.z. mať dopredu premyslených niekoľko krokov a potom ich uviesť do praxe,“ poodkryla zámer Konštrukčného dňa, ktorý mal na škole svoju premiéru, pedagogička Michaela Fábová. Ako podotkla, deckám šlo riešenie úloh vcelku dobre (najmä chlapcom). „Hlavné však je, že sa pritom tešili. A my z nich.“
DVE HODINY S LEGOM
Jedným z typických príkladov bol BEE – BOT, kde mali naprogramovať bager alebo včelu tak, aby našli cestu do cieľa. Čo, ako priznal Juraj Štellmach, bolo trochu ťažké,„no zvládli sme to.“
Na žiakov I. stupňa ale čakali i ďalšie netradičné úlohy – narysovať úsečku v priestore, skonštruovať geometrické tvary, pomocou drevenej stavebnice vytvoriť dopravné prostriedky budúcnosti, zvieratá či písmená do priestoru. Prípadne roztočiť vrtuľku, a tým spoznať jedného
z najdôležitejších neviditeľných pomocníkov človeka.„Mojou úlohou je deťom jednoducho vysvetliť, ako funguje elektrický obvod. Tak pochopia, že keď stlačia vypínač, žiarovka sa nerozsvieti sama od seba, ale že k tomu treba zdroj elektrického napätia. A tiež, že elektrina je nebezpečná a nemožno sa jej dotýkať,“vysvetlil význam iného stanovištia inštruktor Michal Senko.
Okrem Voltíka však rukami žiakov prešli ďalšie stavebnice – SEVA určená skôr pre mladší vek či podstatne zložitejší MERKUR. A dve hodiny strávili aj s LEGO-m.„Dostali trebárs balíček kociek, z ktorých museli niečo vymyslieť. Ďalej stavali vežu, kde bolo prepojené s matematikou, skladali robotov podľa návodu…,“vymenovala, aké úlohy čakali skupiny chlapcov a dievčat Lucia Švecová. Podľa riaditeľky popradského centra Legovňa si pritom ani neuvedomili, že si tým rozvíjajú fantáziu, kreativitu i jemnú motoriku. No najmä – učili sa priestorovému vnímaniu, spolupráci a trpezlivosti.„S tou je to, inak, čoraz horšie. Samozrejme, všetky chcú čosi tvoriť, pri prvom neúspechu, rozbití ale znervóznejú… Jednoducho, deti v dnešnej dobe nemajú trpezlivosť,“ dodala L. Švecová.
Nepochybne sa však rady hrajú, a tak je nad slnko jasné, že netradičné vyučovanie sa u žiakov stretlo s nadšením. A zďaleka nie preto, že počas neho nepísali písomky a nedrvili sa vybrané slová či násobilku.
Čo hovoríte na netradičný deň v škole?
Nina Kolejová: –Veľmi sa mi páči. Je zábavný a môžeme sa tiež hrať. Nemusíme sa len stále učiť.
Samuel Belanec: –Dnes tu bolo dobre. Naučil som sa rôzne veci, aj skladať zložitejšie lego.
Tadeáš Chobor: – Je to veľmi pekné, ešte som nič také nezažil. Najviac sa mi páčilo…, neviem, asi všetko.
Adam Jozefík: –Z lega sme postavili mechanickú gorilu. Nebolo to ťažké, no v polovici sa nám rozbila. Ale fungovala… Takýto deň sa mi veľmi páčil. Naučil som sa veľa rôznych vecí a prial by som si, aby sme ho mali častejšie.