Anna Maria Chrobok, rehoľným menom sestra Dobromila, pochádza z Poľska a dlhé roky bola nielen duchovnou, ale tiež učiteľsko-výtvarnou posilou pre Súkromnú základnú umeleckú školu (SZUŠ) v Starej Ľubovni. Je absolventkou Akadémie Sztuk Pieknych v Krakowe v obore grafika a rezba, sochárkou, maliarkou a jej výtvarné diela zakotvili na Slovensku i v zahraničí. Obdobie prežité na mieste, kde to dýchalo farbami v obklopení nehasnúcich nápadov aj podarených diel, zanechalo v jej srdci a pamäti nezmazateľnú stopu, rovnakú, akú odovzdala ona sama. Pre množstvo mladých umelcov bola bezodnou studnicou umu a skúseností, no podľa jej slov sa mnoho naučila od detských výmyselníkov.
CHODNÍČKY ŽIVOTA
Sestra Dobromila si zaspomínala, aká bola jej cesta k titulu akademickej maliarky. „Odmala som kreslila, lepila, tvorila. Plánovala som preto po maturite ísť študovať umenie, no v tom istom čase bolo Božie volanie silnejšie a rozhodla som sa pre vstup do kláštora,“ prezradila skúsená maliarka a dodala, „verím, že Boh mi to vráti stonásobne.“ Ako mladá sestra nastúpila na Vysokú školu umenia do Krakova a štúdium po piatich rokoch zavŕšila diplomom. „Mojou záverečnou prácou bola plastika krížovej cesty – miniséria grafických obrazov. Nikdy som nemala umelecké ambície, pretože som rehoľná sestra a všetko, čo robím, robím pre Boha, na Jeho slávu, a aby to slúžilo ľuďom. Mojou srdcovkou je impresionizmus, vlastne príroda, svetlo a v každom období mám obľúbeného autora.“
ZAČIATKY BOLI NAJŤAŽŠIE
Na svoj príchod do SZUŠ v Starej Ľubovni vyučujúca a rehoľná sestra v jednej osobe nikdy nezabudne. „Pani riaditeľka Nadežda Štefančíková vtedy hľadala učiteľku a zavolala mi, bola som prekvapená, ako ma našla. Povedala som jej, že som s deťmi nikdy nepracovala a nemám na to. Dala mi čas na rozmyslenie a volala mi ešte párkrát, no ja som sa stále nevedela rozhodnúť. Nakoniec som našla odpoveď vo svätom písme, kde bola napísaná stať v zmysle ,Nemysli na seba, pozeraj na iných.’ Prijala som teda túto ponuku, no pod podmienkou, že ak pani riaditeľka uvidí, že mi to nejde, povie mi to,“ priblíži Dobromila, ako vstúpila do neprebádaných vôd, ale vraj doteraz neľutuje. „Áno, začiatky boli ťažké, lebo som si neverila a nemala som prax, ale vďaka pani riaditeľke, deťom a kolegyniam, bol každý deň strávený v škole príjemný a zbehlo to veľmi rýchlo.“
TVORIVÉ PÔSOBENIE
Dobu plnú detskej kreativity i nádejnej perspektívy dospievajúcich výtvarníkov, absolventov opisuje Anna Maria Chrobok takto: „Samotná práca s deťmi aj tínedžermi a ich výnimočné diela, úspechy, vnímanie sveta, slobodné vyjadrovanie bez zábran, nápady, ktoré by nevymyslel nik iný, to bola pre mňa tá najväčšia radosť. Niektoré diela boli veľmi inšpirujúce. Ako dokázali deti zachytiť všetko navôkol, to bolo zaujímavé. Boli to krásne roky, počas ktorých som mohla slúžiť druhým s vlohami, ktoré mi daroval Boh pri ľuďoch, ktorých som mala rada. S kolegyňami sme tvorili skvelý tím a pekne sme sa dopĺňali. Záležalo nám na potenciáli detí, naučiť ich, čo sa dá... A žiadna rivalita neexistovala.“ Ako priznala, táto práca ju veľmi obohacovala a je nesmierne vďačná, „svojim milým spolupracovníčkam, tiež veľké ďakujem patrí najmä deťom, zvlášť tým, ktoré pracovali s tak veľkým nadšením.“
Získala aj veľké skúsenosti so súťažením a výstavami „Boli to napríklad poľské súťaže, prvá na tému Jana Pavla II., druhá s názvom Príroda vo farbe, česká súťaž – Lidice, kde práca našej žiačky skončila na prvom mieste a získala tak hlavnú cenu – Lidickú ružu či súťaž Naši susedia,“ dodáva s radosťou.
Z HLBÍN UMELECKÉHO SVTETA
„Najdôležitejšie je mať tú správnu myšlienku v hlave, oku a v ruke a až potom sa dá ďalej hrať s kresbou, farbou a témou. Umelecké dielo môže povstať prakticky z hocičoho, netreba to vzdávať. Ak má človek silnú predstavivosť, zručnosť a nadšenie, môže aj takmer z ničoho vytvoriť čosi úžasné. Napríklad staroveké kresby, gro celej tvorby bola len hrudka, resp. hlina, ktorou sa kreslilo,“ dáva niekoľko rád profesionálka. A pridáva aj isté posolstvo, ktoré často prízvukovala aj svojim zverencom. „Nekreslite to - čo viete, ale to - čo naozaj vidíte. Prižmúrte oči, ak chcete vidieť kontrast medzi svetlom a tieňom. Odstúpte od obrazu, keď chcete nájsť nedostatky. Maľujte spočiatku jemne, potom pridávajte, všetko sledujte! A hlavne, choďte za svojím cítením, pozorujte, vnímajte, pretavujte to do svojich prác a nenechajte sa pohltiť lenivosťou! Na kvalitnom a peknom diele sa človek natrápi, zvlášť na tom, čo musí urobiť a nemá na to chuť. Pozor na skratky, ktoré vyzerajú sľubne, no práve tie nám často skomplikujú cestu. Buďte sami sebou vo svojom prejave, nenechajte sa ,zarámovať’, no prijmite aj kritiku a dobré rady s pokorou.“
Alexandra Chamillová, foto: archív A.M.CH.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 42 (10. november 2020)