Speváčka roka potešila publikum v Starej Ľubovne na Vianočnom benefičnom koncerte, ktorý už po piatykrát zorganizoval Miroslav (Čviro) Vrábeľ. Výťažok z neho pomohol Ľubovnianskej nemocnici a Domu sv. Anny. Charizmatická speváčka po koncerte poskytla rozhovor pre Ľubovnianske noviny.
V Starej Ľubovni ste už štvrtýkrát, čo vám u nás zaujalo?
– Na východe mám rada prírodu a východniarov mám tiež veľmi rada, aby ste vedeli. Niekoľkých mám aj v kapele.
Čo naše publikum? Ako ste sa dnes počas koncertu cítili?
– Veľmi dobre, lebo ľudia boli srdeční, a tiež preto, že tento koncert bol benefičný, mal teda pridanú hodnotu. Pomáhalo sa konkrétnym ľuďom, a to zahrieva pri srdci.
Výťažok z koncertu je určený aj Domu sv. Anny. Je to denný stacionár pre ľudí s hendikepom…
– Mám veľa kamarátov so zdravotným postihnutím. Môj tatino robí tridsať rokov s mentálne postihnutými ľuďmi. Keďže som vyrastala v takomto prostredí, nevnímam rozdiel. To, že niekomu niečo chýba, neznamená, že je menej. Každý máme nejaký hendikep, možno aj my v kapele máme nejaký hendikep, len to nie je vidieť (smiech, pozn. red.).
* Spievate viacero piesni s duchovným presahom, vnímate sa viac ako gospelová alebo popová speváčka? Dnes tu odznelo práve viac duchovných…
– Necharakterizujem sa ako popová alebo gospelová speváčka, som proste JA. To, že som veriaca, je prirodzenou súčasťou môjho života. Tak ako mám vzťah s ľuďmi, tak mám vzťah aj s Bohom, preto o ňom spievam celkom prirodzene. Mala som obdobie, keď som tvorila viac duchovných pesničiek.
Teraz prebieha naše turné po kostoloch s názvom Hudobný darček. Je možné dostať sa tam bez vstupeniek, najmä tam hráme piesne s náboženskou tematikou, no povedala som si, že ich budem hrať všade, v kultúrnych domoch, baroch,…
O vás sa vie, že si všetky piesne tvoríte sama, už ste niekedy prežili „tvorivú krízu“?
– Zatiaľ nie. Čas, kedy nič nezložím, beriem ako oddych, nie ako krízu. Mám rôzne obdobia, niekedy zložím tri piesne za jeden deň, a potom mesiac nič. Ale vďaka Bohu sa tie pesničky stále vo mne rodia.
Tento rok ste získali sošku OTA, ovplyvnilo toto ocenenie nejako vašu kariéru?
– Nie, ja svoje piesne vnímam ako dar od Boha a jemu dávam zásluhu, že máme fanúšikov, ktorí nám posielali hlasy. Ocenenie patrí kapele, fanúšikom, Pánu Bohu.
Kedy môžeme počuť vašu novú pieseň Oslobodená, ktorú ste odprezentovali aj tu v Starej Ľubovni? A čo ďalšie pripravujete v budúcom roku pre svojich fanúšikov?
– Minulý týždeň som ju nahrala v štúdiu a začiatkom roka ju chceme zverejniť.
Nové CD, ktoré už nahrávame, momentálne máme hotových osem piesní, chceme vydať budúci rok a urobiť aj turné po Slovensku.
Preklopíme na vianočnú nôtu, vstúpili sme do adventného obdobia, ako ho prežívate?
– Mám veľmi rada toto predvianočné obdobie. Keď ráno vstanem, hneď si púšťam koledy a zapaľujem sviečku. Priznám sa, že si častejšie pripravujem varené víno, vypekám koláčiky a keď sa mi dá, chodím na sväté omše. Tým síce žijem počas celého roka, ale predvianočné omše sú predsa len trochu iné.
Už tretí rok chodievam počas Štedrého dňa na onkológiu zaspievať tým, ktorí nemôžu byť v tento deň doma. Pre mňa je najkrajší zážitok to, že tam môžem byť s nimi a ich trápenie nadľahčiť pesničkami. Doteraz som bola iba doma s rodinou, ale pre mňa sú už Vianoce aj o tomto. Robí mi radosť robiť radosť im.
Zhovárala sa Daniela Šalapková, foto: Peter Rindoš
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 47, 48 (17. december 2019)