Farníci i návštevníci kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni môžu obdivovať vzácne fresky zo 14. storočia, a to nielen na severnej strane presbytéria, ale i na tzv. Víťaznom oblúku. Aj tie sa zreštaurovali.
To, že aj na tomto mieste môžu byť ukryté vzácne maľby, sa predpokladalo už v roku 2016, keď sa potvrdil nález tzv. Pašiového výjavu. Ten dostal, čo sa týka reštaurovania prednosť, a tak až na sklonku uplynulého roku vyšli na svetlo sveta ďalšie vzácnosti ukryté celé stáročia pod piatimi maľbami a omietkami. Už v predchádzajúcich rokoch tak boli v sondách objavené fresky, avšak k ich kompletnému odkrytiu a reštaurovaniu došlo až minulý rok.
Ukážka zbožnosti
Prebehlo tak reštaurovanie aj víťazného oblúka kostola sv. Mikuláša, teda oblúka medzi loďou a svätyňou kostola. „V spodnej časti sa nachádzajú postavy uhorských dynastických svätcov – prvý uhorský kráľ Štefan a kráľ Ladislav. Sv. Štefan na juhozápadnej strane víťazného oblúka drží žezlo a ríšske jablko, sv. Ladislav so sekerou a jablkom je na severovýchodnej strane, v polohe mladšej kazateľnice. Nad svätcami sú zobrazení starozákonní proroci a králi,“ priblížila vzácnosti kunshistorička Michaela Haviarová.
Ako dodala, ide o ďalšiu výnimočnú vec, akou sa môže Stará Ľubovňa pýšiť. „Zobrazenie uhorských svätcov v spojení so starozákonnými prorokmi a kráľmi predstavovalo nadväznosť dejín Uhorska na biblické dejiny a ukážku zbožnosti krajiny. Medailóny starozákonných prorokov, držiacich nápisové pásky, sú rámované prepletenou vínnou révou, ktorá symbolizovala strom Jesseho, spomínaného v knihe proroka Izaiáša. Prostredníctvom stromu sa zobrazoval rodokmeň Krista spolu s prorokmi,“ priblížila odborníčka na umenie.
Na juhozápadnej strane sú v smere zdola do vrcholu Víťazného oblúka zobrazení Ezechiel, Abdiáš, Izaiáš (pravdepodobne), kráľ Dávid s korunou a na severovýchodnej strane zdola Jonáš, Jeremiáš (pravdepodobne), Daniel a Ozeáš. „Nápisy na páskach s označením mien sú písané gotickou majuskulou, teda veľkými písmenami, niektoré sú ale zle čitateľné. Na základe skúmania fresiek i nápisov na páskach datujeme vznik fresiek s pašiovým cyklom i na víťaznom oblúku do druhej tretiny 14. storočia,“ dodala M. Haviarová.
Aj tieto vzácnosti sa odhalili vďaka tomu, že centrálny kostol sa po vyše 60-tich rokoch ide rekonštruovať. Čaká ho obnova fasády a veže. Aj kvôli tomu tu prebehol architektonicko-historický výskum, ktorý tiež odhalil mnohé tajomstvá. Vďaka nemu sa podarilo zadefinovať stavebné etapy kostola a vyvrátiť či potvrdiť doteraz všeobecne prezentované informácie.
Článok bol uverejnený v ľubovnianskych novinách č. 4/2020 (4. február 2020)