Monika Foľvarská z Kamienky je vždy usmiate, útle žieňa s nápadnými kučeravými vlasmi. Málokto by o tejto krehkej žienke povedal, že dokáže čarovať zo sena. Jej tvorba teší ľudí i za veľkou mlákou.
Domáci ju môžu poznať z televíznych relácií, kde účinkovala. Monikine slamené výrobky s témou jari zdobia aj obce, a to najmä v období pred veľkonočnými sviatkami.
Seno pre zvieratá súčasťou dekorácií
Monikin otec bol poľovníkom, každoročne pred zimou sušil seno pre zvieratá v lese. „Sena bolo pred šiestimi rokmi dostatok a vtedy mi prvýkrát napadlo, že niečo z toho zvyšného vyrobím na Veľkú noc,“ zalovila v pamäti Monika. Spomienky ju priviedli k otcovi, ktorý bol jej veľkým pomocníkom pri tvorení. Vždy pri tom, ako vyrábala, zapálil do piecky, navaril čaj. „Seno, z ktorého vyrábam, pochádza z nášho poľa, kde každoročne môj otec pokosil trávu a nasušil ju. Potom sme to spoločne doviezli domov a uskladnili počas celej zimy v stodole. Bohužiaľ, minulý rok mi môj otec poslednýkrát priviezol seno, čo ma mrzí. Prednedávnom zomrel,“ so smútkom dodala Monika, ktorej otec pomáhal aj viesť slamené výrobky na saniach na poštu. Tam ju už veľmi dobre poznajú. Dekorácie ako zajace, sliepky, vajíčka či vence si objednávajú ľudia z celého Slovenska. Po tom, ako sa Monika objavila v dvoch komerčných televíziách, záujem o jej výrobky prejavili aj v USA. „Najväčšieho zajaca som robila do obce Jakubany. Bol skoro vo výške mojej postavy. Bola to výzva robiť mega zajaca, ktorého som ani sama nezdvihla,“ nechala sa počuť šikovná mladá žena.
Tvorba jej trvá dlhé hodiny
Za šesť rokov vyrobila už asi 300 zajacov! Tvorí podľa toho, čo je aktuálne, podľa sezóny. V zime sú to snehuliaci, adventné vence. Na jar husi, kačky, jarné dekoračné vence. Počas jesene siaha aj po šiškách a vyrába ježkov. „Dekorácie sa hodia do domácnosti na ozdobu, ale aj pred vchod, k dverám, do záhrady, na fotenie. Obce si to objednávajú aj ako ozdobu do parkov,“ hovorí umelkyňa, ktorá pri tvorbe okrem sena využíva aj špagáty, pierka, gombíky a iné pomôcky, ktoré sa snaží kombinovať hlavne podľa potrieb zákazníka. „Najťažšie je natočiť seno špagátom, upevniť a tvarovať. Keď sa darí, výroba jedného veľkého 70-centimetrového zajaca trvá približne tri hodiny. Veľakrát sú za tým pľuzgiere, popáleniny, ale aj pichliače v prstoch,“ prezradila Monike, ktorej ľudia často hovoria, že by to pre náročnosť výroby ani nerobili, no ako tvrdí, robí to pre radosť a o to viac ju to baví.
Vôňa sena a radosť z výrobkov
Prípravy na Veľkú noc sú u Moniky nezvyčajné. Trávi ich totiž v stodole a v starom domčeku. „Pred sviatkami vyrábam najviac. Ten zajac z mojej tvorby je asi to, čoho najviac spravím každoročne pred veľkonočnými sviatkami. Len pre seba nikdy nestíham,“ nechala sa počuť milovníčka psov a prírody.
Monika Foľvarská však rada trávi aj čas s rodinou, práve tá ju nabíja energiou, ktorú potrebuje pri tvorbe. „Každý produkt, ktorý vyrobím, má v sebe moju energiu. Robí mi obrovskú radosť, ak mi zákazníci napíšu, že sa veľmi tešia, ako im doma rozvoniava seno. Je to pre mňa hnacím motorom,“ tvrdí šikovná mladá žena, ktorá je za to, aby každý, kto má talent a je kreatívny, mal aj odvahu prejaviť sa. Každý výrobok vyrobený s láskou je podľa nej ten najkrajší.
Alena Dudláková, foto: archív M.F.
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 11, 22. marca 2023)
Comentarios