Pripomíname si tradície: červená repa, ľudovo cvikla patrí medzi všelieky

Pestovanie zeleniny bolo známe už v staroveku. Prostredníctvom kláštorov sa z oblasti Stredomoria postupne rozšírilo aj do strednej Európy. Neskôr začali zeleninu pestovať aj ľudové vrstvy pre vlastnú potrebu. Pestovalo sa aj veľa odrôd repy, ktoré mali dôležité miesto, a to aj v našej tradičnej strave. V kuchyni sa používali biele, červené i žlté odrody. Pripravovali sa varením, pečením a konzervovali kvasením.

Z HISTÓRIE

Historické pramene uvádzajú, že divoká repa, tzv. prímorská, ktorá pôvodne rástla na pobrežiach Stredozemného mora a Atlantiku, prešla počas tisícročí premenou. Starovekí Babylončania, Gréci a Rimania si všimli výživovú hodnotu listov divokej repy a začali ju zámerne pestovať pre jej nadzemnú časť. Rimania považovali cviklu za všeliek na horúčku, zápchu, bolesti hlavy či kožné problémy. V stredoveku lekári predpisovali cviklu ako prostriedok na posilnenie krvi a obranu proti epidémiám a moru. Až v 16. až 17. storočí v Taliansku a Nemecku vyšľachtili odrody s hrubým mäsitým podzemným koreňom, ako ho poznáme dnes. Počas vesmírnej misie Apollo-Sojuz v roku 1975 dostali sovietski kozmonauti v tubách tradičný boršč, ktorého základom bola práve cvikla.

MNOHÉ POUŽITIA

Cvikla si v priebehu storočí získala uznanie nielen v gastronómii, ale aj v medicíne. Cviklová šťava dokáže preukázateľne zvýšiť fyzickú silu, oddialiť únavu a urýchliť regeneráciu, čo využívajú aj vrcholoví športovci. Cvikla dodáva telu ľahko vstrebávateľné železo, meď a kyselinu listovú, čím priamo reguluje tvorbu červených krviniek.

Počas hladomorov a epidémií za vlády cára Fjodora II. hľadali lekári v okolí Moskvy lacnú náhradu nedostupných liekov. Bádaním zistili, že roľníci si uchovávajú úrodu cvikly kvasením v sudoch a pijú túto šťavu pre silu a zdravie. Recept sa tak dostal priamo na cársky dvor, odkiaľ sa cviklová verzia rozšírila ako oficiálny liečivý elixír pre chudobných aj šľachtu.

Podobne ako nakladanú kapustu v sude, môžeme naložiť aj nastrúhanú červenú repu. V ľudovom prostredí sú známe aj spôsoby rýchleho mliečneho kvasenia. Jedným z nich je aj sparovanie - zalievanie horúcim nálevom. Napríklad rýchlokvasená kapusta s červenou repou. V poslednom čase je populárna cviklová šťava bez cukru.

Recept ponúka vo svojej Knihe receptov z roku 1914 aj spisovateľka Terézia Vansová. Hovorila, že podobne ako kapustu v sude, môžeme naložiť nastrúhanú červenú repu. Na dve misy sa dávajú dve hrste soli, trocha čierneho korenia a trocha múky na zaprášenie. Necháme vykysnúť v teplejšej miestnosti, po vykysnutí preložíme súdok na chladné miesto.

Spracovala Viera Mošoňová, zdroj: Margaret Briggs, Červená repa, mangold a špenát

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 21, 21. október 2026).