Pripomíname si tradície: Obyčajné, ale veľmi prospešné jesenné trnky

V celej svojej histórii ľudstva si ľudia dopĺňali stravu ovocím. Až do 20. stor. sa bežne zbierali a konzumovali aj plané druhy ovocia.

Na jeseň, po prvých mrazoch, zvykli ľudia zbierať ako doplnok stravy plody jarabiny, ktoré jedli surové alebo ich varili ako prílohu k mäsu. Varil sa aj jarabinový lekvár. Iným ovocím, ktoré ponúkala príroda, boli plody drienky, ktoré kedysi hojne rástli na suchých stráňach. Toto plané ovocie vedeli gazdinky využiť a spracovať na domáci ocot. Kedysi ľudia jedli aj uvarené plody trniek, ktoré zbierali po prvom mraze.

LIEK UZNÁVANÝ ODBORNÍKMI

Ľudovo sa trnke hovorí tŕň, sliva, slivka trnková alebo trnka obyčajná. Je to ker s tmavosivou kôrou, rozširuje sa pomocou plazivých koreňov a výhonkov, ktoré na svahoch zabraňujú zosuvom pôdy. Bohato kvitne skoro na jar. Kvety doslova obaľujú konáre. Zrelé plody na sušenie sa zbierajú do prvých mrazov, po nich ich možno využiť na kuchynské účely, zaváraniny, džem a víno.

Hildegarda z Bingenu odporúčala čaj z plodov proti dne a žalúdočnej slabosti. Kneipp, nemecký kňaz a liečiteľ považoval čaj z kvetov trnky za najlepšie preháňadlo. Sv. Hildegarda z Bingenu, nemecká svätica a botanička odporúčala čaj z plodov proti dne a žalúdočnej slabosti. V gotickom evanjelickom kostole v Dobšinej je jej unikátne zobrazenie, ktoré súvisí s úctou miestnych baníkov k tejto svätici. 

Plody obsahujú triesloviny, ktoré majú zvieravý účinok, preto sa prípravky z trnky osvedčili pri liečbe hnačiek a na kloktanie. Kôra v minulosti slúžila ako náhrada chinínu na zníženie horúčky, kvety sa používali v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok na čistenie krvi.

VEDELI UŽ NAŠI PREDKOVIA

Trnka dozrieva v októbri a po prvých mrazoch je jedlá, tmavomodré plody - kôstkovice sú vhodné na sušenie. Plody majú zelenú až žltú dužinu a využívajú sa na výrobu džemov, vín i destilátov. Výroba trnkového či šípkového vína v domácnostiach nebola veľmi rozšírená, uplatnila sa skôr v baníckych oblastiach.

Z dreva trnky sa v minulosti vyrábali vychádzkové palice a šťavu z plodov ľudia využívali na farbenie látok na bledomodro. Podľa kvitnutia trnky naši predkovia odhadovali termín žatvy. Ker trnky poskytuje útočisko a potravu niektorým druhom vtákov. S obľubou v ňom hniezdi strakoš obyčajný. Trnka kedysi bola veľmi cenená v Nemecku, kde sa názov dreviny (Schlehe, Schwarzdorn) objavuje aj v súčasnosti v názvoch dedín.

Ľudia si na týchto plodoch pochutnávali už v mladšej dobe kamennej, ako ukazujú početné nálezy zo starých sídiel. Trnkový ker či plody trnky presiakli aj do ľudových piesní, ktoré sú obľúbené medzi rusínskym obyvateľstvom a na Spiši. Ako „Čorny oči jak tereň, jak tereň...“, či „Ej na tarki, na tarki, s košaričkom na tarki,...“

Spracovala Viera Mošoňová, zdroj: Naše stromy a kry - Martin Červenka

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 22, 5. november 2025).