Mesto pod Ľubovnianskym hradom v závere septembra pribralo. A to poriadne. Okrem množstva rodákov, ktorých ako magnet pritiahol zo všetkých kútov Slovenska i Európy ostatný jarmok, však jeho hranice prekročili aj tí, pre ktorých sa stalo partnerom. Samozrejme, nie životným, ale na úrovni samospráv.
Keďže zástupcovia Svaljavy a Biogradu na Moru do Starej Ľubovne napokon nepricestovali, na bránu radnice tak zaklopali delegácie z jej šiestich partnerských miest – českého Vsetína, poľského Nového Saczu a Polanieca, srbského Báčskeho Petrovca, bulharského Balčiku i Alesdu z Rumunska. Ich členovia nechýbali na piatkovom otvorení jarmoku a bohatý program absolvovali aj počas nasledujúceho dňa. Čakal ich totiž kraj mnícha Cypriána. Ich prvé kroky v ňom pritom viedli do najmladších kúpeľov na Slovensku. Popri prehliadke areálu i Domu Zdravia však niektorí nabrali odvahu a jednu z procedúr si vyskúšali na vlastnej koži. „Bála som sa, že voda bude studená, no bolo to veľmi príjemné. Keď z nej vyjdete, cítite v nohách teplo a tie akoby omladli,“ vyzdvihla účinok Kneipp terapie místostarostka Vsetína Simona Hlaváčová.
Pochopiteľne, okrem ČERVENÉHO KLÁŠTORA Smerdžonky boli zahraniční návštevníci unesení i kartuziánskym kláštorom a vlastne celým prostredím Pienin.„Viete, oblasť v ktorej žijeme, je rovina. Keď teda prídeme do hornatého kraja, je pre nás všetko pekné,“zdôvodnil svoje očarenie Srb Ján Brna, ktorý ale podotkol, že náš región je zvlášť prekrásny.„Myslím, že naplno využívate svoje prírodné krásy pre cestovný ruch a možno aj to je oblasť, z ktorej by sme chceli čerpať vaše skúsenosti,“povedal zástupca predsedu Báčskeho Petrovca, obce jedinečnej v tom, že je obývaná väčšinovým slovenským obyvateľstvom. To sa na „Dolnú zem“ začalo sťahovať v r. 1745, na svoje korene však v žiadnom prípade nezabudlo.„A práve takéto stretnutia nám pomáhajú, aby sme si baterky nabili národným povedomím,“naznačil ďalšie pozitívum návštevy J. Brna.
Kým pre muža z B. Petrovca bol pobyt u nás už tretím, primátor z Alesdu predtým severný Spiš vôbec nepoznal. A jeho dojmy?„Ľudia sú tu milí, príjemní, mesto krásne. Páči sa mu tiež vaša kultúra a dodržiavanie tradícií,“tlmočil pohľad prvého muža mesta z významnou menšinou rumunských Slovákov Adrian Fora. Rovnako premiéru mal v Starej Ľubovni aj Ilyan Stanoev, slová ktorého sa od jeho kolegu príliš nelíšili. Predseda MsR v Balčiku však, okrem spoznávania kraja, vyzdvihol tiež možnosť výmeny skúseností v oblasti fungovania samospráv.„To považujem za hlavný dôvod návštevy. Vždy, keď idete na odlišné miesto, vidíte, ako tú-ktorú vec vykonávajú iní. A pokiaľ niekto z nás robí chyby, môžeme si poradiť a zmeniť zaužívanú prax na dobrú.“
Mimochodom, vyjadrenie I. Stanoeva pritom neostalo len v rovine teórie. Členovia delegácií si totiž vymenili viaceré „know-how“ a jedno z nich sa týkalo práve Balčiku.„Tamojší hoteliéri dokážu mať za tri mesiace milión prenocovaní, z čoho potom žijú celý rok. U nás s tým prenocovaním máme trochu problém. Daň za ubytovanie je nízka, čiže i v tejto oblasti nám dali pár rád, ako to zvýšiť,“ uviedol už prednosta MsÚ Aleš Solár, podľa ktorého majú takéto stretnutia ešte ďalšiu výhodu. Ako totiž podotkol, aj vďaka nim dokážu so zahraničnými partnermi nadviazať neformálnejšie vzťahy„a v budúcnosti spolu žiadať peniaze z grantov cezhraničnej spolupráce.“
Okrem prehliadky kúpeľov kartuziánskeho kláštora pripravilo mesto pre zahraničných hostí prekvapenie – návštevu čokoládovne v Hniezdnom. A na záver, už v Starej Ľubovni, ich čakala aj pracovná večera.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 36 (10. október 2017