Najprv nadšenie, potom kruté vytriezvenie. Stavbu zimného štadióna v Starej Ľubovni sprevádzali desaťročia rôzne peripetie, dnes je už necelý mesiac v prevádzke. Pripomeňme si niekoľko míľnikov, ktoré ju sprevádzali.
Ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia funkcionári naplánovali Areál mládeže. Súčasťou komplexu mala byť malá športová hala (1985) a veľká hala postavená v roku 1987. Rátalo sa tiež s tenisovými dvorcami, zázemím pre ľahkú atletiku, bikrosovou traťou i priestorom pre gymnastiku. Súčasťou zámeru bola aj rozostavaná odkrytá ľadová plocha s hľadiskom. To malo slúžiť, ako akýsi amfiteáter pre kultúrne akcie.
So samotnou výstavbou umelej ľadovej plochy sa začalo v roku 1989. Vtedajším investorom bol Československý zväz telesnej výchovy. Prevádzkovú budovu zase stavalo mesto. Po páde režimu však obidve stavby zastavili, dôvodom boli chýbajúce peniaze. V tom čase bolo preinvestovaných približne 15 miliónov korún.
FAKTY
– v 80. rokoch minulého storočia vznikol zámer postaviť Areál mládeže s viacerými športoviskami
– v roku 1985 postavili v areáli malú, v roku 1987 veľkú športovú halu
– v roku 1989 začali stavať plochu na ľad i prevádzkovú budovu, proces potom zastavili
– v marci 2010 slovenská vláda zasadala v Starej Ľubovni, po naliehaní zanietencov v hokejových dresoch priklepla milión eur na dostavbu štadióna, podmienkou bolo vyčerpať peniaze ešte v ten rok
– vo februári 2013 sa pod náporom ťažkého snehu zrútila strecha i konštrukcia rozostavaného štadióna. Firma, ktorá ju stavala nechcela prijať zodpovednosť, v marci 2015 zmenila právnu formu a uvádzalo nové sídlo na Cypre. Celá vec sa ocitla na súde a je dodnes nevyriešená
– v septembri 2018 sa mesto Stará Ľubovňa dohodlo so súkromným investorom na dostavbe štadióna
– v decembri 2019, na Silvestra spustili prevádzku štadióna
Peter Rindoš, foto: archív
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.2/2020 (21. január 2020)
