Veľmi horúco malo byť na štvrtkovom zasadnutí mestských poslancov. Tí totiž rozhodovali o tom, či ZŠ Za vodou pustia spod krídel samosprávy nemeckej Deutsch – Slowakische Akademien (DSA) alebo nie. Viac než rok trvajúci otáznik tak mal byť konečne zodpovedaný.
Dianie v rokovacej sále sledovali aj riaditelia dotknutých škôl: P. Höger (vpredu) a R. Vitkovský (vľavo)
A napokon aj bol. Ešte predtým si však poslanci vypočuli analýzu stavu základného školstva v meste i štyri varianty jeho racionalizácie. Zlučovanie škôl ale na programe dňa nebolo. Volení zástupcovia ľudu totiž dvíhali ruky len v otázke zmeny zriaďovateľa ZŠ Za vodou. Keďže zo šestnástich prítomných bolo „za“ osem, vstup súkromnej DSA neprešiel o jeden jediný hlas.
.„Priznám sa, hlasovanie bolo tesné. Treba ho však rešpektovať a podľa neho sa zariadiť. To znamená, že musíme hľadať vlastné racionalizačné opatrenia, aby sme ten chod škôl zlepšili,“ uviedol v prestávke po najnáročnejšom bode rokovania primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko.
ZŠ Za vodou teda ostáva, minimálne na rok, „mestskou“. A nepomohlo k tomu ani vystúpenie žiakov pred radnicou, čo sa u niektorých poslancov stretlo s rozporuplným prijatím. Iný názor, a nielen na účasť detí, mal Rastislav Vitkovský: „Naše stanovisko sme prezentovali už vlani. Tak vedenie, ako Rada rodičov s Radou školy boli za príchod DSA. A takúto možnosť privítali,“ deklaroval postoj pedagógov i samosprávnych orgánov školy jej riaditeľ, ktorý preto po hlasovaní netajil sklamanie. Navyše, umocnené tým, že sa tak stalo len o jeden, jediný hlas. „Nič sa však nedeje. Dúfajme, že záujem DSA bude trvať i naďalej a že poslanci MsZ zmenia názor,“ netají pozitívny pohľad do budúcnosti R. Vitkovský.
Nerozhodujete o škole, rozhodujete o nás. Nie sme tovar, sme žiaci. Chceme DSA. Neberte nám Levočskúalebo…Vám by sa páčilo, kebyže vám zrušíme váš úrad?Aj s takýmito transparentmi prišli pred budovu MsÚ žiaci z Levočskej i Za vodou. Obaja riaditelia pritom ich zhruba 30-minútové vystúpenie považovali za správne. Ako totiž podotkol R. Vitkovský, „na občianskej výchove vedieme žiakov k tomu, aby sa nebáli prejaviť svoj názor.“
Mimochodom, samotnému hlasovaniu predchádzala približne hodinová rozprava. A v rámci nej, po primátorovi (49 % za nového zriaďovateľa, 51 % proti), vyjadrili názor i poslanci. „Myslím si, že súťaž a konkurencia je vždy na prospech. Získajú tým aj rodičia, aj žiaci a ostatné školy to potom prinúti snažiť sa, aby boli kvalitnejšie,“ vyzdvihol najskôr „plus“ Michal Šipoš, ktorý ako pozitívum vnímal tiež fakt, že DSA plánuje investovať do rekonštrukcie priestorov. „Naopak, negatívom je, že na 15 rokov stratíme kontrolu nad jednou ZŠ, obavy, že na naše školy budú chodiť žiaci, ktoré súkromný zriaďovateľ nebude chcieť a strach, že pri jeho úspešnosti môže jedna mestská škola zaniknúť,“ zhrnul zápornú stránku veci M. Šipoš, u ktorého však tesne prevážili klady vstupu.
Už opačne boli misky váh naklonené u Rudolfa Žiaka či Pavla Guregu. A odmietavý postoj netajil ani Valent Jaržembovský, ktorý tiež poukázal na nárast žiakov z rómskeho prostredia. Ako pritom povedal, ak by „Za vodou“ dalo mesto novému zriaďovateľovi, stratí tým manipulačný priestor na riešenie tejto otázky. „Garantujem vám, že do 10 – 15 rokov by zostala len jedna škola – Komenského. A škola na Levočskej by sa stala rómskou,“ povedal poslanec, podľa ktorého nie je samospráva v takej zlej ekonomickej situácii, aby nevedela investovať do opráv a ktorý vyslovil počudovanie nad tým, že sa štát zbavuje zodpovednosti za výchovu v ZŠ i predškolských zariadeniach “a je ochotný dať ich zahraničnému zriaďovateľovi.” Aj keď sa teda názory poslancov rôznili, väčšina z nich boli za zachovanie súčasného stavu. Jedinou výnimkou bol len Milan Knapík. Ako totiž uviedol, nad touto problematikou sa treba zamyslieť v širších súvislostiach a celomestsky. „Dnes prakticky neurobíme žiadne rozhodnutie. No tým školám nepomôžeme. Okrem „Komenského“ sa totiž budú opäť trápiť, budú vo finančnom marazme, pretože počet žiakov neustále klesá a nebudú mať zdroje nielen na osobné náklady, ale ani na údržbu. A zase budeme rozhodovať o tom, že dáme financie do školstva, pretože školy nie sú kapacitne naplnené…“
Odznelo z poslaneckých lavíc
Dalibor Mikulík: –Vstup nemeckého investora môže ZŠ Za vodou zachrániť. Osobne ale nepredpokladám početnú migráciu žiakov z iných škôl len kvôli tomu, že sa tam budú predmety vyučovať v nemeckom jazyku.
Soňa Gaborčáková: –Momentálne nie je otázkou dňa rušiť školu, pretože nevieme, akým spôsobom sa nastaví legislatíva a načo bude musieť mesto reagovať.
František Orlovský: –Ja by som počkal na to, čo prinesie legislatíva i rozhodnutia okolitých obcí. Je ešte istý počet žiakov, ktoré by k nám mohli dochádzať a je tu i Podsadok so svojim stúpajúcim počtom detí v školskom veku. Takže momentálne by som nebol za radikálne veci – rušenie školy či vstup investora. A počkal minimálne rok – dva.
Rudolf Žiak: –Deti nám už neubúda, len ich treba rozmiestňovať. A tým, že dáme nemeckému investorovi školu do nájmu, bojím sa, že nebudú páky na to, aby sme sa dohodli, koľko detí zoberie. A preto budem hlasovať proti.
Pavol Gurega: –Som pravicový politik a ten má byť za konkurenciu. Myslím si však, že konkurencia je vtedy konkurenciou, keď má rovnaké podmienky. V tomto prípade ale nie sú. Nový zriaďovateľ bude mať právo výberu, no na mesto ostane povinnosť. A to je veľmi vážny problém.
Peter Hrebik: –Vždy budem za to, aby do ZŠ Za vodou vstúpil zahraničný partner. Väčšina ľudí dá totiž dieťa do školy, ktorá je najbližšie. A tí, čo chcú kvalitu, ju budú hľadať tak či tak.
Hlasovanie Za: S. Gaborčáková, F. Lampart, P. Hrebík, M. Dic, M. Šipoš, M. Knapík, D. Mikulík, P. Jeleň. Proti: P. Boďo, F. Orlovský, P. Gurega, M. Benková, P. Sokol, R. Žiak, V. Jaržembovský. Zdržal sa: R. Stašák.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 8 (27. februára 2018)