Vo folklórnej šou Zem spieva v minulosti vystupovala ako súťažiaca, v aktuálnom ročníku sa stala jednou z najvýraznejších osobností poroty. Anna Derevjaníková je veľkou milovníčkou folklóru a zároveň hudobnou pedagogičkou, keď ako vedúca katedry vyučuje na Prešovskej univerzite. S rodáčkou z Jarabiny prinášame rozhovor, v ktorom odkrýva viaceré zákutia televíznej súťaže i dôvody, prečo pri niektorých verdiktoch pôsobí nekompromisne.
Ako ste sa dostali do poroty Zem spieva?
– Úplne legálne (úsmev – pozn.). Bola som oslovená tvorcami tohto formátu. V prvom momente som ostala milo prekvapená a zaskočená, potom sa dostavil veľký pocit zodpovednosti až váhanie. Po spoločnom pracovnom stretnutí a hlavne, keď som sa dozvedela, kto sú tí ďalší do partie, som sa rozhodla prijať túto ponuku, pretože som vedela, že ide o veľmi erudovaných,
na folklórnom poli skúsených, ale hlavne vnútorne čistých a prajných ľudí.
Jeden z dvoch kastingov sa už dvakrát konal v skanzene pod Ľubovnianskym hradom. Páčilo sa tu vašim kolegom z poroty?
– Kastingy tretej série sa konali v skanzenoch v Martine a v Starej Ľubovni. V obidvoch prípadoch
nám prialo počasie. Skanzen v Starej Ľubovni je svojou rozlohou menší ako ten v Martine, domčeky sú pekne upravené, boli zútulnené predzáhradkami a kvetmi na oknách, čo pôsobilo až gýčovite nádherne. Samozrejme, že páčilo sa to nielen porote, ale aj účinkujúcim, čo sa prejavilo aj v televíznych dokrútkach.
Zem spieva je sledovaným a veľmi populárnym programom. Ako ho vnímate z pohľadu odborníčky, hudobnej pedagogičky?
– Snažím sa ho sledovať rôznym uhlom pohľadu, ako bežný divák, ako milovník folklóru, jeho obdivovateľ aj interpret, ale, samozrejme, aj ako hudobný pedagóg. To sa nedá od seba oddeliť. Veľmi si všímam a analyzujem detské výkony, hlavne či je vhodný výber folklórneho materiálu, ako je interpretovaný na scéne, ak sa objaví nejaký nedostatok, premýšľam, kde sa stala chyba, nenaložili na tie detské plecia, na jeho hlas viac ako unesie?
Pochádzate z Jarabiny v Staroľubovnianskom okrese. Aj v aktuálnom ročníku uspelo na kastingu niekoľko súborov z okresu. Ako si to máme vysvetliť, je to odraz kvality, tradícií, dedičstva?
– V okrese Stará Ľubovňa pracovalo aj v minulosti veľmi veľa dedinských speváckych skupín či folklórnych súborov. Nastalo aj krátke obdobie útlmu v 90-tych rokoch minulého storočia, ale v súčasnosti tu znovu veľmi úspešne vznikajú súbory, ktoré sa venujú folklórnym tradíciám. Ich kvalita je rôzna, ale vzniklo tu aj množstvo dedinských festivalov a rôznych podujatí, a preto majú možnosť vystupovať súbory rôznej úrovne. Vystupovanie, príležitosť je hybnou silou v ich činnosti. V tomto regióne je aj bohatá tradičná ľudová kultúra, takže je aj čo ukázať. Myslím si však, že blízkosť prostredia bola v tomto prípade rozhodujúca. Mať možnosť prezentácie na dosah ruky a neskúsiť?
Pri niektorých rozhodnutiach v porote pôsobíte nekompromisne. Dokonca sa viacerí mračili, keď ste nešetrili folkloristov z rodného okresu. Tu ale profesionalita a odbornosť asi nepustí…
– Áno, mám svoje zásady a nemením rýchlo názory a vkus. Možno ten vkus, poznanie, skúsenosti, ale hlavne úcta k pôvodným podobám interpretácie mi nedali mlčať a nevysloviť svoj názor, ktorý možno pôsobil ako nekompromisný, ale dobre myslený. Ja som pri tých slovách možno trpela viac ako tí, ktorým boli adresované, ale ako vravíte, odbornosť nepustí. Mňa osobne veľmi trápi, že speváci nepočúvajú dobre mienené rady odborníkov. Tým teraz nemyslím seba, ale iných odborníkov v porotách na okresných či krajských súťažiach.
V minulosti ste si zažili Zem spieva ako súťažiaca na opačnej strane, kedy vaša ženská spevácka skupina Poľana postúpila až do veľkého finále. Ako by ste to porovnali?
– Zodpovednosť bola aj vtedy, aj teraz. Keď zaznie znelka šou Zem spieva, aj teraz sa mi rozbúcha srdce a stiahne mi hrdlo tak, ako pred dvomi rokmi. My sme vstupovali do súťaže s veľkým rešpektom až bázňou. Nemysleli sme si, že to dotiahneme až do finále. Snažili sme sa to robiť úprimne a čo najprirodzenejšie. Som hudobný pedagóg, ktorý má predpoklady upravovať a štylizovať piesne, ale to som si nikdy nedovolila. V ich jednoduchosti a pôvodnosti je ich bohatstvo. Moje skúsenosti z práce so speváckou skupinou som mohla využiť ako členka poroty pri hodnotení spevákov a speváckych skupín.
Na záver, aký je váš odkaz našim čitateľom a milovníkom folklóru v okrese Stará Ľubovňa?
– Čo odkázať milovníkom folklóru? Milujte folklór, pieseň, či tanec viac ako lesk úspechu. Nespievajte len pre ceny, televízne zviditeľnenia a diplomy, ale pre krásu spievania.
Rozhovor pripravil: Peter Rindoš, foto: arcgív RTVS, ĽN
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 10/2020 (17. marec 2020)