Poklad zo Spišskej Magury: V Litmanovej zachraňujú vzácne slovenské plemeno oviec

Na pasienkoch pod vrcholmi Spišskej Magury sa aj dnes ozýva zvonenie zvoncov oviec. Nie je to však len bežný obraz vidieka. V Roľníckom družstve Majdan Litmanová sa starajú o jedno z najvzácnejších slovenských plemien - zošľachtenú valašku.

Toto národné plemeno patrí medzi ohrozené genetické zdroje a jeho zachovanie závisí od obetavosti chovateľov, odborníkov i pastierov.

NÁRODNÉ DEDIČSTVO

Zošľachtená valaška je zaradená medzi ohrozené plemená hospodárskych zvierat. Odborníci ju označujú za genetickú rezervu nevyčísliteľnej hodnoty. „Je to naše národné dedičstvo. Toto plemeno patrí do slovenskej prírody už od čias valašskej kolonizácie. Predstavuje genetické bohatstvo, ktoré nemožno nahradiť,“ vysvetlil Slavomír Reľosvký zo Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Práve preto odborníci pravidelne navštevujú chovateľov po celom Slovensku, kontrolujú exteriér zvierat, ich zdravotný stav aj to, či spĺňajú plemenné štandardy. Ich cieľom je zabezpečiť, aby sa zošľachtená valaška zachovala aj pre ďalšie generácie.

POMÁHA PRÍRODE

Význam zošľachtenej valašky nespočíva iba v produkcii mlieka či mäsa. Jej najväčšou prednosťou je schopnosť pásť sa vo vysokohorských oblastiach, kde by iné plemená len ťažko obstáli. Ovce udržiavajú horské lúky, pasienky a trvalé trávne porasty v národných parkoch i chránených územiach. Dokážu zužitkovať aj menej kvalitné porasty a premeniť ich na cenné produkty - ovčie mlieko, bryndzu, hrudkový syr či ďalšie tradičné výrobky. Práve vďaka nim zostáva krajina otvorená, nezarastá náletovými drevinami a zachováva si svoju charakteristickú podobu.

NEVYŽADUJE NÁROČNÚ STAROSTLIVOSŤ

Roľnícke družstvo Majdan Litmanová patrí medzi najvýznamnejších chovateľov zošľachtenej valašky na Slovensku. V súčasnosti tu chovajú okolo 700 kusov tohto plemena. Predseda družstva Peter Rusiňák vysvetľuje, že toto plemeno je pre miestne podmienky ideálne. „Zošľachtená valaška je odolná voči nepriaznivému počasiu, dobre sa pohybuje v horskom teréne a výborne zvláda pasienky vo vyšších nadmorských výškach. Pomáha nám udržiavať horské lúky v dobrej kondícii a vytvára krajinu, akú poznáme po celé generácie.“

Počas sezóny ovce každé ráno po dojení odchádzajú na pasienky. Predpoludním sa vracajú na druhé dojenie a popoludní opäť smerujú na horské lúky, kde zostávajú až do večera. Jedna ovca vyprodukuje počas laktácie približne 100 až 130 litrov mlieka. Hoci existujú výkonnejšie plemená, zošľachtená valaška si nevyžaduje takú náročnú starostlivosť ani kvalitné krmivá, čo je v horských podmienkach veľkou výhodou.

OHROZENÉ PLEMENO

Práve nízky počet zvierat je dôvodom, prečo je zošľachtená valaška zaradená medzi ohrozené plemená. Na Slovensku počet samíc nedosahuje ani desaťtisíc kusov. Zachovanie genetickej rozmanitosti je preto mimoriadne dôležité. „Našou úlohou je motivovať chovateľov, aby sa tomuto plemenu venovali aj naďalej. Je to hodnota, ktorú nemožno vyčísliť peniazmi,“ dodáva odborník Slavomír Reľovský.

CHÝBAJÚ PASTIERI

Najväčším problémom už dnes nie sú samotné ovce, ale ľudia. Družstvo v Litmanovej sa dlhodobo borí s nedostatkom pastierov. Nájsť človeka, ktorý je ochotný tráviť dni na horských pasienkoch a venovať sa zvieratám tradičným salašníckym spôsobom, je čoraz náročnejšie. „Máme pastiera, ktorý má už 77 rokov. Takých ľudí si nesmierne vážime, no mladí o túto prácu nejavia veľký záujem. Hľadáme pracovníkov aj v zahraničí a zvažujeme osloviť záujemcov z krajín Ďalekého východu,“ priznáva predseda družstva.

Aj samotný dlhoročný pastier pán Vasil, ktorý sa ovciam venuje celý život, hovorí, že jeho práca je pre neho srdcovou záležitosťou. K ovciam ho priviedla rodina a vzťah k hospodárstvu si zachoval až do dnešných dní.

Pracovníci družstva sa zhodujú, že ich cieľom nie je len produkcia mlieka či syrov. „Chceme zachovať niečo, čo tu zostalo po našich predkoch. Aby aj naše deti mohli vidieť ovce, ktoré po stáročia patrili do slovenských hôr,“ povedal Martin Pacolt, zamestnanec družstva.

Zošľachtená valaška tak zostáva nielen hospodárskym zvieraťom, ale aj symbolom tradičného salašníctva, horskej krajiny a kultúrneho dedičstva severného Slovenska.

Baran z Litmanovej sa objavil aj v rozprávke Perimbaba
S litmanovským družstvom sa spája aj zaujímavá filmová história. Pred rokmi si režisér Juraj Jakubisko práve odtiaľ vybral barana pôvodnej valašky do rozprávky Perimbaba 2. Dnes už družstvo pôvodnú valašku nechová, no na túto zaujímavosť dodnes spomínajú s hrdosťou.

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 15, 29. júl 2026).