Aj Stará Ľubovňa má už hotový a poslancami schválený Komunitný plán sociálnych služieb na roky 2016 až 2020. Ide o mimoriadne dôležitý dokument, ktorý odráža nielen aktuálny stav sociálnych služieb v meste, ale aj ich vízie. A prečo je taký dôležitý? Pýtame sa vedúceho oddelenia sociálnych služieb a bytovej politiky MsÚ v Starej Ľubovni Dušana Kasenčáka.
Komunitný plán sociálnych služieb bol na ostatnom zasadnutí mestských poslancov aj schválený. Pripravoval sa dlhodobo. Kto na ňom pracoval, z akých podkladov ste vychádzali a aké návrhy doň boli zapracované? – Komunitný plán sociálnych služieb musí mať podľa zákona 448/2008 Z. z. vypracovaný každá samospráva. Komunitný plán, ktorý je už v súčasnosti platný a schválený mestským zastupiteľstvom na roky 2016 až 2020, bol už predpracovaný bývalým vedúcim oddelenia Jánom Tomusom. My sme aktualizovali niektoré údaje, doplnili sme niektoré časti a dopracovali akčný plán. Odbornou konzultantkou pri vypracovaní Komunitného plánu bola Anna Lazorčáková, riaditeľka odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v Starej Ľubovni. Do obsahovej časti komunitného plánu prispeli jednotlivé oddelenia MsÚ, neverejní poskytovatelia sociálnych služieb a jednotlivé skupiny prijímateľov sociálnych služieb. Prečo je taký dôležitý pre mesto tento dokument? Bude východiskovým pre aktivity v sociálnej oblasti? – Na základe pripomienok jednotlivých skupín obyvateľov a nami zistených nedostatočných služieb v meste bol vypracovaný akčný plán komunitného plánovania. Poskytovateľom sociálnej služby môže byť Mesto, ale aj neverejný poskytovateľ. Aj keď sa zdajú niektoré aktivity nereálne, chcem podotknúť, že je veľmi dôležité ich mať zapracované v komunitnom pláne, pretože niektoré projekty EÚ a výzvy ministerstiev sú podmienené zapracovanou službou v komunitnom pláne, keď Mesto, prípadne iný poskytovateľ chce čerpať finančné prostriedky z týchto zdrojov. Takže musíme byť pripravení tak, aby sme mohli rýchlo reagovať na aktuálne výzvy. Komunitný plán je otvorený dokument, proces zisťovania a hľadania potrieb, zdrojov môže pokračovať tak, aby sa našli najlepšie riešenia v oblasti sociálnych služieb. Na poste vedúceho sociálneho oddelenia ste vystriedali len nedávno Jána Tomusa. Priblížte nám vízie, s akými ste vstupovali do novej pozície. Kde sú, podľa vás, slabiny mesta v sociálnej oblasti, resp., ktorá oblasť sa javí ako najviac problémová? – Nerád hovorím o tom, čo by som chcel urobiť, aké mám vízie, pretože priority služieb v meste z pohľadu jednotlivých skupín obyvateľov sú rôzne. Každá skupina obyvateľstva, či je to mládež, mladé rodiny, občania so zdravotným postihnutím, v dôchodkovom veku, znevýhodnené skupiny, môže mať názor, že pre ich komunitu – skupinu sa nič nerobí. Nechcem hovoriť o tom, čo urobím, keď nemám istotu, že to môžem splniť. Budem sa ale snažiť v úzkej spolupráci s ÚPSVaR i neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb spolupracovať, počúvať potreby jednotlivých skupín, komunít a podľa možností, s využitím mestských a iných zdrojov, uľahčiť život týmto skupinám tak, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť do života obyvateľov mesta. V tejto sfére ste ale pôsobili aj pred touto funkciou, aké máte skúsenosti? – Viac ako 20 rokov pracujem so závislými od alkoholu, patologickými hráčmi a ľuďmi bez domova. Venujem sa adiktologickému poradenstvu jednotlivcom, rodinám alebo skupinám. Posledné štyri roky som pôsobil ako terénny sociálny pracovník so zameraním na znevýhodnené skupiny obyvateľstva. No a od 1. mája som vedúcim oddelenia sociálnych vecí a bytovej politiky na mestskom úrade. Foto: Mario Veverka