Najstarší a najcennejší architektonický skvost nášho hradu. Takéto prívlastky má gotický palác na Ľubovnianskom hrade, ktorý sa začal iba nedávno opravovať.
Po obnove hradnej veže v rokoch 1998 – 2003 a renesančného paláca v rokoch 2008 – 2012, za ktorý získalo Ľubovnianske múzeum jednu z najprestížnejších cien Ministerstva kultúry SR (Fénix 2012 – Kultúrna pamiatka roka), sa v obnove hradu pokračuje. Tentoraz sa pozornosť sústreďuje na gotický palác zo 14. stor., ktorý sa už na prvý pohľad odlišuje od iných častí pevnosti nad Starou Ľubovňou. „Celý hrad je postavený z pieskovca a farebná odlišnosť gotického paláca, hlavne jeho južnej steny, zvýrazňuje jeho jedinečnosť. Na jeho stavbu bol do veľkej miery použitý materiál, ktorý stavitelia hradu vylámali pri budovaní gotických pivníc. Hradné bralo je tvorené z bieleho vápenca, ktorého belosť zvýrazňuje architektonickú cennosť a odlišuje unikátnosť paláca voči ostatným častiam hradu,“ prezradil správca hradu Jozef Balužinský. Aj keď už boli urobené určité konzervačné zásahy na jeho severnej a východnej stene, ako dodal riaditeľ múzea Dalibor Mikulík, „architektonicky najhodnotnejšia je podľa pamiatkarov južná stena. Na nej je vidieť celý stavebno-technický vývoj hradu a stena obsahuje prvky gotiky, renesancie aj baroka.“
Miesto na novú expozíciu Jedinečnosť stavby si vyžaduje aj použitie jedinečných techník a postupov. Fotogrametria, ktorá sa na Slovensku ešte veľmi nepoužíva, bola aplikovaná pri zameriavaní múrov hradu Ľubovňa po prvýkrát. „V rámci tejto metódy boli najhodnotnejšie časti muriva južnej steny gotického paláca naskenované 3D formou, aby všetky jedinečné prvky, ktoré sa zachovali, ostali neporušené a doplnili sa o nové murivo,“ doplnil J. Balužinský. Na základe metodických pokynov pamiatkového úradu je palác v štádiu konzervovania. Treba ho zastabilizovať, zakonzervovať a upraviť tak, aby nedošlo k jeho deštrukcii a zároveň, aby bol prístupný verejnosti. Ministerstvo kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom poskytlo finančnú podporu vo výške 9 200 eur, ktorá je použitá na vytvorenie projektovej dokumentácie obnovy gotického paláca a záchranu jeho najcennejších architektonických prvkov. Súčasťou dokumentácie je aj návrh realizácie odvodnenia paláca a vytvorenie prehliadkových trás v objekte. „Chceme nielen zachrániť túto krásnu stavbu, torzálnu architektúru, ale v blízkej budúcnosti aj sprístupniť verejnosti hodnotné podzemie gotického paláca, kde bude aj nová expozícia so zaujímavým obsahom,“ nechcel prezrádzať plány do budúcna D. Mikulík. I keď gotický palác momentálne nepripomína priestor, v ktorom sa v minulosti konali honosné hostiny či stretávali králi a významné svetské osobnosti, práve tu sa určovali podmienky zmluvy, ktorou sa Hrad Ľubovňa stal centrom zálohovaného územia Spiša na 360 rokov. Foto: Ľubovnianske múzeum