Územie nikoho – aj takto by sa dala charakterizovať oblasť, v lone ktorej bol pred 50. rokmi obnovený Staroľubovniansky okres. A pretože k takémuto jubileu sa patrí dať hodnotný darček, myšlienka Petra Sokola a Dalibora Mikulíka – spraviť o ňom prvú ucelenú publikáciu, uzrela napokon svetlo sveta.
„Som hrdý, že niečo také po r. 1989 vzniklo, lebo takýto materiál v okrese chýbal a nepochybne bude pamätnicou pre ďalšie desaťročia,“ uviedol prvý menovaný, ktorý v tejto súvislosti vyzdvihol fakt, že sa dal dokopy úžasný tím zložený aj z mladých ľudí a na knihe spolupracovali mnohé inštitúcie a organizácie. Hodnotné dielo, ktoré vznikalo od januára t.r., sa skladá z dvoch hlavných častí. V tej prvej sa autori snažili zachytiť históriu okresu (aj v rokoch 1918 – 1968) a jednotlivých inštitúcií. Nezabudlo sa však ani na spomienky tých, ktorí sa pričinili o jeho vznik alebo rozvoj. Druhá časť má potom charakter encyklopédie. „Kniha mapuje všetky obce a život v nich. Okrem historických informácií ponúka tiež návody na turistické vyžitie a trávenie voľného času, upozorňuje na kultúrne pamiatky,“ načrtla v krátkosti obsah Elena Vranovská, podľa slov ktorej sa v nej čitatelia stretnú aj so zaujímavosťami nepublikovanými doteraz ani v odbornej literatúre. „Ako napríklad, že najvyšším vrcholom okresu nie je Minčol, čo bolo správne do zrušenia vojenského obvodu Javorina, ale Siminy v katastri obce Šambron. Odvtedy totiž žiadna kniha nevyšla.“
Samozrejme, ako to pri takýchto typoch publikácií býva, práca na nej vôbec nebola ľahká. Na ilustráciu príklad Eduarda Hriňáka, u ktorého rakúske a české odborné zdroje uvádzali za miesto úmrtia Prackovice nad Labem, ten slovenský zas Prakovce.„A hoci má človek tendenciu dôverovať skôr tým zahraničným, nakoniec bolo najjednoduchšie zatelefonovať na obecný úrad do Prakoviec, kde nám potvrdili, že rodák z Malého Lipníka a dvorný maliar Habsburgovcov je pochovaný u nich,“dodala E. Vranovská.
Okrem overovania faktov však bolo náročné i získavanie informácií. Zostavovatelia totiž často museli siahnuť po rôznych zdrojoch. „Musím priznať, že k dejinám po roku 1968, no aj k staršiemu obdobiu, nám veľmi pomohli materiály zo staroľubovnianskeho archívu, hlavne zápisnice z Okresného národného výboru. Čerpali sme však i z rôznych monografií obcí, veľmi významným zdrojom pri dejinách športu boli tiež Ľubovnianske noviny,“povedal počas rozhovoru Adrián Drobňák z Ľubovnianskeho múzea, ktorý pritom vyzdvihol pomoc levočského historika Gabriela Švantera. „Bez neho by blok o histórii okresu od r. 1968 možno nevznikol alebo by nebol v takej podobe, v akej je… Niekedy teda bolo zháňanie materiálov náročné, ale dali sme to dokopy.“
Výsledkom úsilia 5-členného tímu bola nakoniec rozsiahla, 600-stranová publikácia, ktorú do života vyprevadilo päť mužských sudičiek. Symbolicky, troma symbolmi okresu – ľubovnianskou vodou, vetvičkou z vejmutovky a kameňom z jarabinského prielomu.