Jedinou základnou školou v Starej Ľubovni, ktorá má nultý ročník, je ZŠ v Podsadku. Je totiž v úplne inom, špecifickom postavení oproti iným školám. Absencia materskej školy a, žiaľ, aj podceňovanie výchovy v niektorých rodinách, spôsobuje, že mnohé deti v školskom veku neovládajú spisovný jazyk, základné hygienické návyky či bežné veci, akými je rozoznávanie farieb, geometrických tvarov a podobne. Tento deficit sa potom pri nástupe do 1. ročníka dobieha len veľmi ťažko. Navyše učiteľov práve takéto deti veľmi brzdia. Aj preto sa dve triedy nultého ročníka od septembra ukázali v Podsadku ako mimoriadne prospešné.
„Rodičia sú spokojní, nie je problém s tým, aby neposielali deti do školy. Takisto deťom sa to páči, pretože nulté ročníky majú iný prístup k vzdelávaniu ako prvé. Učia sa aj formou rôznych hier,“ povedala Slavomíra Gribová, riaditeľka ZŠ v Podsadku, ktorá si jednoznačne myslí, že to má význam pre deti aj pre učiteľov. V každej nultej triede je iba okolo desať žiakov a venujú sa im okrem učiteliek i asistenti.
V septembri to ale nebolo až také ružové, aj keď tieto deti majú už školský vek, mnohé hovoria iba po rómsky.„Bol to plač, hľadali mamu, otca a vlastne sme plakali celý september. Ale doteraz sme toho stihli veľmi veľa. Už ovládajú farby, geometrické tvary,... všetko sme dobehli. Majú pravidelnú dochádzku, do školy sa tešia,“ zhodnotila učiteľka nultého ročníka Lucia Kseňáková. Ako dodala, už sa od detí naučila pár slov v rómčine a vždy sa dohodne aj s tými, ktorí nevedia po slovensky. Aj jej kolegyňa Marta Vislocká potvrdila, že práve to veľmi sťažuje život týmto deťom, často nevedia, čo od nich pani učiteľka vlastne chce, a tak im musia aj tlmočiť spolužiaci.„Tak určite vidím, kde sa pracuje v rodinách s deťmi, kde sa im venujú. Je to rozdiel,“potvrdila M. Vislocká, i to, že práca s deťmi v nultom ročníku je, samozrejme, náročná. Okrem jemnej i hrubej motoriky tu musia rozvíjať i sebaobslužné činnosti, ako je používanie WC či umývanie rúk, stolovanie a podobne. Hlavne sa ale musia sústrediť na grafomotorické a jazykové zručnosti detí, aby boli na 1. ročník pripravené tak, ako ich rovesníci v iných školách.
V Podsadku sú ale novinkou nielen nulté ročníky, po dlhšom čase sa tu vrátili aj k triedam so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.„Sú obnovené hlavne preto, že sme cítili potrebu isté deti oddeliť a venovať sa im špeciálne, pretože sa vyskytovali pomerne veľké problémy v učení i v správaní,“ vysvetlila riaditeľka školy.
Opäť je tu veľká výhoda pre deti, ktorým sa v menších triedach venujú špeciálni pedagógovia a navyše nemusia, ak to určia odborníci, cestovať do špeciálnej školy. Škola v Podsadku sa navyše zapojila do projektuŠkola otvorená všetkým, a tak je šanca, že sa v rámci neho rozšíri zbor o ďalších dvoch asistentov, špeciálneho pedagóga a dokonca aj potrebného psychológa.
A na programe bude čoskoro aj staro-nové riešenie kapacity. Škola s 250-tkou žiakov sa napriek nedávnej modulovej prístavbe opäť preplnila natoľko, že sa dostala do štádia dvojzmenného vyučovania.