Naše babičky isto dobre poznajú slová lada, kasta či kasňa. A aby spoznali aj mladšie kategórie o čo vlastne ide, Ľubovnianske múzeum (ĽM) pre všetkých návštevníkov skanzenu pripravilo výstavu s 26-timi maľovanými truhlicami zo Starej Ľubovne a mnohých obcí nielen z okresu.
„Vlani sme sa rozhodli prezentovať zbierkové predmety z depozitárov nášho múzea a tohto roku, kedy si, mimochodom, pripomíname 60. výročie jeho založenia, v tom pokračujeme. Po minuloročnej výstave Ars liturgica tak v skanzene predstavujeme asi to najkrajšie, čo máme vo svojich zbierkových fondoch, a to sú práve truhlice. Každá nevesta kedysi jednu dostala ako výbavu do manželstva od svojich rodičov. Bola tak kúskom súkromia v novom domove a pre dievča mala obrovskú symboliku,“ vysvetlil riaditeľ ĽM Dalibor Mikulík.
Viete čo si kedysi nevesty brali po sobáši k ženíchovi domov? A v čom? Ak nie, výstava Maľované truhlice v hájovni skanzenu vám o tom povie viac. Ručná práca Truhlice zdobené hlavne rezbou, vyrezávaním alebo intarziou boli pôvodne súčasťou meštianskeho a šľachtického interiéru. „Do vidieckeho prostredia sa dostali až v neskoršom období, a keďže pre toto obyvateľstvo neboli finančne dostupné takto zdobené truhlice, alternatívou bola maľba na drevo,“ prezradila čo-to z minulosti etnografka ĽM Barbora Šumská. A ako sme sa ďalej od nej dozvedeli, truhlice boli dielom zručných stolárov, ktorí na ne často dávali aj rok sobáša nevesty, jej iniciálky alebo celé meno. Ale to nie je všetko, mnohé truhlice skrývajú aj tajomstvá. Tak ako jeden z darovaných múzejných kúskov spred pár dní z Nižných Ružbách. „Keď sme otvorili veko truhlice, bol na ňom spísaný celý majetok dievčaťa. Vieme teda koľko chustiek, lajblíkov či košelí si v kaste priniesla do novej domácnosti. Nechýbal ani rok sobáša (1933) a meno nevesty. A to má pre nás neskutočnú dokumentačnú hodnotu,“ doplnil D. Mikulík a nezabudol poďakovať všetkým, ktorých múzeum oslovilo alebo im sami rodinný poklad podarovali.
Výnimočné kresby Každá z truhlíc je výnimočná aj kresbami, medzi ktorými nechýbajú ani tie zvieracie. Kohút bol totiž symbolom mužského princípu, plodnosti a bojovnosti. „Truhlice sa ale hlavne zdobili rastlinnými motívmi ako ruža, klinček, granátové jablko, nechýbali ani rôzne vetvičky a úponky. Najtypickejšou kresbou bol tulipán, keďže bol považovaný za erotický symbol a symbol plodnosti žien,“ ozrejmila B. Šumská. Na výstave sa dajú okrem nádherných maľovaných truhlíc vzhliadnuť aj fotografie, svadobné odevy neviest a tiež pozrieť ukážka svadby z Jakubian, keďže práve tam sa zvyk tradičnej svadby, s naložením nevesty na koč a jej prevezením s ladou a perinami k manželovi, uchovával najdlhšie. Ak sa chcete dozvedieť viac, napríklad aj o najstaršej truhlici zo Stráňan s rokom sobáša 1816, príďte do konca septembra do skanzenu alebo siahnite po katalógu s rovnakým názvom ako výstava. Zakúpiť sa dá v pokladni hradu a skanzenu. Foto: Ľubovnianske múzeum