NAŠE RETRO DETI: Študentské časy IV. časť - Čas veľkého záujmu

V ostatných týždňoch tretieho ročníka mi šťastie bolo naklonené. Šiesty semester som uzavrel bez problémov, ešte viac ma potešila milá náhoda, ktorou som si zabezpečil ubytovanie na priváte už pre štvrtý ročník.

Fotografie z archívu autora Pavla Nováka zo študentskej rozlúčky fakulty s Bratislavou.

Prezradila mi to jedna kamarátka a ja ako vystrelený, už na ďalší deň som utekal na Záhradnícku č. 56 zistiť, či sa mi nesníva. Nie, nesnívalo! Po hodine návštevy sa môj dávny sen naplnil, dohodol si podmienky a späť som kráčal ako hrdý nájomca suterénnej miestnosti, dostatočne priestrannej a celkom svetlej. Na dobu celého štvrtého ročníka, od 1. septembra 1962 do 30. júna 1963.

SPRIAZNENÉ DUŠE

Bez záväzkov som koncom školského roku 1961/62 odcestoval domov na prázdniny, päť týždňov som brigádoval v miestnej Skrutkárni, privyrobil som si na knihy a časopisy. Doma som pomáhal aj pri zabezpečení dostatku paliva na zimu. Prázdniny dopĺňali stretnutia s kamarátmi pri večne studenom Poprade alebo večer na miestnom korze.

Už začiatkom septembra som odišiel do Bratislavy, zariadiť si privát a zapísať sa do 4. ročníka v študijnej skupine elektroenergetikov. Všetci sme si „padli do oka“ a v takej pohode boli až do konca štúdia. Tešil som sa, že denno-denne som bol najmä s Jurajom z Kežmarku, napokon, vo dvojici sme spolu absolvovali aj povinnú odbornú prax na elektrárni v Dobšinej. Trvala mesiac vo februári 1963. Dobrodružnosť praxe nám umocňovala aj tuhá zima s nočnými teplotami hlboko pod bodom mrazu. V našej „izbe“ nám bežne zamŕzala voda v lavóre. Cesta do Popradu a späť mi pripomínala tunel, vysoká zver z okolitých lesov sa zhromažďovala okolo dedín, kde čakali na obživu od živých bytostí.

VZÁCNE SPOMIENKY NA VZÁCNYCH PROFESOROV

Na zvolenom študijnom odbore som sa cítil ako ryba vo vode. Obsah elektroenergetiky – to bola výroba, rozvod či využitie elektrickej energie ma celkom pohltil, štúdium prostredníctvom jednotlivých predmetov ma prirodzene zaujalo a dostatočne napĺňalo. Rád zdôrazním, že môj záujem o štúdium umocňovali aj jednotliví pedagógovia, na slovo vzatí odborníci, s pridanou hodnotou - ľudským prístupom k nám - študentom. Spomeniem jedného, vtedy vedúceho katedry - bol ním dlhoročný pracovník energetickej praxe, prof. Vávra. Človek - pre nás druhý otec, ku ktorému sme chodili pre rady, poučenia, tiež si „žehliť“ študentské prešľapy, často presahujúce rámec elektroenergetiky. Doteraz si s úctou spomínam na ďalších skúsených pedagógov, neskôr už vo funkciách profesorov či docentov. Medzi nich rozhodne patria prof. Fecko, prof. Gábriš, doc. Chalupka, doc. Petráš. Po mojom nástupe na sesterskú katedru v Košiciach mal som veľký problém im tykať pri častých príležitostiach, napr. pri štátniciach (ŠZS), na rôznych seminároch, konferenciách a pod.

TRUCOVANIE SA NEVYPLATILO

K môjmu štúdiu vo štvrtom ročníku sa mi žiada doplniť, že v oboch semestroch som dosiahol študijné výsledky, ktorými som splnil kritériá pre udelenie prospechového štipendia v nasledujúcom piatom ročníku. Bolo to tiež vďaka môjmu privátu na Záhradníckej ulici, kde som mal výborné podmienky pre štúdium bez študovne a večierky. Domáci boli ku mne milí, s ich synom som sa spriatelil. Potešil som ich mojou prosbou, že chcem u nich bývať aj budúci školský rok 1963/64. Vyhoveli mi.

Aj v tomto školskom roku som dosiahol porovnateľné výsledky ako v štvrtom. Zimný semester som zvládol s prevahou „výborných,“ v letnom semestri sa k nim prikmotrila jedna „dobrá.“ Hnevala ma, o to viac, že nezaslúžene. Vysvetlím. Známka bola z predmetu elektrické pohony, ktorý zabezpečovala iná katedra, navyše s externým pedagógom. Požadoval od nás rovnaké vedomosti ako od študentov orientovaných na jeho predmet. Tak sa stalo, že keď nám pri prvom stretnutí (na prvom termíne) na tabuľu napísal príklady, ktoré máme k skúške vyriešiť, náš vedúci študijnej skupiny vstal a oznámil, že sa kolektívnej skúšky vzdávame. Tak na druhom stretnutí boli príklady iné, ale na známkach sa naše „trucovanie“ na prvom termíne odrazilo. Mal som dojem, že s radosťou mi zapisoval „dobré“ medzi štyri „výborné“ a jednu „veľmi dobrú.“ Prajný pedagóg, akých som v mojej pedagogickej praxi poznal nemálo. Prajný, prirodzene, v prenesenom význame slova. Pri tom som sa pousmial, lebo skúška u inžiniera Grigela bola totiž mojou poslednou za 10 semestrov štúdia či päť rokov ponocovania nad knihami, či skriptami.

DIPLOMOVKA V KOŠICIACH

V 11. semestri sme vykonávali len preddiplomovú prax - vykonával som ju v rozvodni Lemešan a semester uzavrel vypracovaním diplomovej práce. Jeden týždeň som strávil v Košiciach, lebo na VSE, n. p. mi nejaká pani prepisovala rukopis diplomovky. Mesto Košice sa mi sprotivilo, v obchodoch sa rozprávalo, buď maďarsky alebo miestnym nárečím a chýbali klasické viechy. Nevedel som si predstaviť, že od roku 1971 budú mojím trvalým domovom. Osud človeka je nepredstaviteľný a pohľady na život a okolie sa menia na nepoznanie.

EŠTE VOJAKMI

Prázdniny medzi štvrtým a piatym ročníkom sme mali znova okyptené jednomesačnou vojenskou prípravou priamo v teréne. Asi bez nej by sme nevedeli pochodovať, narábať so samopalom, či ako povolaní ženisti prenášať na povel ťažké 8-metrové drevené trámy k stavbe mostu. Tak sme 1. júla 1963 narukovali už nie k Váhu, ale so skúsenosťami po druhom ročníku k moravskej Morave blízko Břeclavi. V tichom listnatom lesíku s rozprávkovou horárňou, obývanou sympatickým horárom s rodinou. Znova nás vítali veľké vojenské stany a časť dôstojníkov z našej vojenskej katedry, plus kuchár v bielej zástere.

Mesačný program prípravy - urobený ako cez „kopirák“ z ostatného, nie je treba komentovať, rovnako bol ochutený viacerými nočnými poplachmi a prechádzkami s plnou poľnou po brehoch Moravy. Nepamätám si zaujímavé podrobnosti priamo z „nášho bojiska,“ zato v pamäti si prechovávam dve milé momentky - nazvem ich civilné. O tom už nabudúce.

(5. časť spomienok rodáka zo Starej Ľubovne prinesieme v ďalšom vydaní ĽN). Pavel Novák, Košice

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 17, 27. august 2025).