Ľubovnianske múzeum oslavovalo svoje 60. narodeniny. Vzácne jubileum zastihlo správcu našich historických skvostov v najlepšej kondícii. Hrad a skanzen si totiž toto leto prišlo pozrieť rekordných vyše 90 500 návštevníkov. A najkrajší darček tak dali múzeu turisti, ktorých počet oproti predošlej sezóne stúpol o 18 500 a posunul ho na najlepšie miesto v kraji.
V stredu 14. septembra sa hlavne spomínalo. Na začiatky, ťažké i prelomové roky… Osobitosť vzácneho jubilea podčiarkoval rovnako osobitý program s maestrom Miroslavom Dvorským. Rovnako vzácna bola prítomnosť vnučky prvého riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Andreja Čepiššáka, ktorého unikátne drevorezby a reliéfy sa prezentovali aj počas oslavy. „Veľmi milo ma to prekvapilo, nevedela som, že pán riaditeľ niečo také pripraví. Ako dieťa si spomínam na jeho práce a na to, ako strúhal, vyrezával, bol stále od pilín… Som hrdá na to, že mu tu vzdávate takú úctu,“ spomínala vnučka prvého riaditeľa múzea Andrea Čepiššáková. Do čias, keď skanzen začal pred vyše 30-timi rokmi s výstavbou a hrad s obnovou, sa zas vrátila bývalá riaditeľka múzea Monika Pavelčíková: „Boli to krásne časy ešte v rokoch, keď sme neboli takto viazaní turistickým ruchom a financiami. Náročnejšie boli ale 90-te roky, keď som prevzala funkciu. Bolo to ťažké, ale aj napriek tomu sa podarilo urobiť veľa, a to s entuziazmom, s nadšením a, verím, že naše činy budú inšpiráciou pre budúce generácie.“
Aj sa oceňovalo, a to tých, ktorí stáli v čele múzea i tých, ktorí im pomáhali a stále pomáhajú.
A presne pre ďalšie a ďalšie pokolenia sa usilujú múzejníci zveľaďovať naše kultúrne dedičstvo. Ako podotkol aj súčasný riaditeľ Dalibor Mikulík, na hrade Ľubovňa je už niekoľko desiatok rokov neustále rozložené lešenie. „Stále ale na inom mieste, našťastie,“ poznamenal s humorom. Už vážne dodal: „Cítim veľkú zodpovednosť a čím ďalej tým väčšiu pokoru k pamiatkam, ktoré spravujeme, ku generáciám, ktoré to tu vystavili a starali sa o to.“ Ako dodal, spájalo ich totiž jediné – zanietenosť k histórii. „Je to práca s ľuďmi a bez dobrého pracovného kolektívu to nejde,“ potvrdil aj ďalší z bývalých riaditeľov múzea Rudolf Žiak, ktorý za ťažké, ale aj krásne označil roky budovania skanzenu, keď pár ľudí zariaďovalo, robilo výskum, upratovalo…, sadilo stromy a bojovalo i s politickou ideológiou, aby presadilo autentické obrázky so sakrálnou tematikou v dreveničkách. Dnes ale možno slovami Veroniky Fitzekovej, hovorkyne Prešovského samosprávneho kraja, v správe ktorého je naše múzeum od roku 2002, skonštatovať, že Ľubovnianske múzeum je vlajkovou loďou kraja a inšpirujú sa ním mnohé múzeá na Slovensku.
No a chýbať nemohla ani torta, ktorú prekrojil riaditeľ D. Mikulík s Ľudmilou Jendrichovskou, dlhoročnou pracovníčkou múzea, ktorá v ten deň tiež oslávila 60-tku, svoju.