Na svete je kniha voňajúca ešte tlačiarenskou farbou s názvom KAROL THIRY – človek, ktorý spája ľudí. Kto pozná tohto Staroľubovňana, ktorému je mestská monografia venovaná, vie, že dokáže svojím prejavom, nasadením i srdečnosťou osloviť davy ľudí a vytvárať si nehynúce priateľstvá. Uvedenie novej publikácie do života 28. októbra v obradnej sieni mestského úradu sa zároveň nieslo v duchu osláv jeho 80-tych narodenín.
„Stará Ľubovňa si zaslúži knihy, v ktorých sa bude písať o známych Staroľubovňanoch. Zistili sme totiž, že nemáme ani jednu monografiu o známom človeku a nejako začať treba. A myslím si, že Karol Thiry je tou najvhodnejšou osobnosťou, pretože spája ľudí nielen tu, ale i medzi Starou Ľubovňou a Bratislavou,“ povedala Eva Kollárová, vedúca odd. kultúry MsÚ. Pripomenula, že aj keď mnohí poznajú K. Thiryho ako človeka s neskutočnou pamäťou a záujmom o miestnu históriu, maliara a vysokoškolského pedagóga, málo sa vie, že napísal obľúbenú učebnicu Dejiny umenia, ktorá sa dožila mnohých reedícií. Jeho vrelý vzťah k rodnému kraju sa pretavil aj do vyše 30 rokov trvajúcich výtvarných plenérov. „Keď sme sa na fakulte architektúry v Bratislave rozprávali o stážach študentov v prírode, tak som mu navrhol, aby prišli aj do nášho regiónu. Aby spropagovali náš kraj, a tak sa aj stalo. Namaľovali veľa prác z nášho regiónu a bola to veľká propagácia na celom Slovensku,“ pripomenul na slávnosti Štefan Pokrivčák.
Učil vnímať krásu nášho regiónu Thiry tak do Starej Ľubovne priviedol stovky študentov FA STU v Bratislave, tieto plenéry sa stali doslova povestnými. Sám ako maliar vytvoril tiež množstvo diel, mnohé sa odovzdávali ako mestský dar pri rôznych návštevách. A zabudnúť nemožno ani na jeho angažovanie sa pri rôznych, aj medzinárodných výstavách. Vďaka nemu prichádzali aj do Starej Ľubovne mnohí poprední umelci. „Naše stretnutie sa uskutočnilo ešte v roku 1983, kedy som nastúpila na osvetu ako výtvarníčka a od tohto roku som spolupracovala s fakultou architektúry, kde pôsobil,“ pripomenula dlhoročnú spoluprácu i priateľstvo Anna Dragannová, kurátorka aktuálnej výstavy akvarelov K. Thiryho v Galérii Provinčný dom. A práve tam sa uskutočnilo aj pokračovanie slávnostnej udalosti, nemenej pútavé boli aj vizuálne pripomienky života oslávenca. V dokumente sa dali vidieť ulice a domy, aké už v Starej Ľubovni nenájdeme, mnohé nakrútil so svojou neodmysliteľnou kamerkou práve K. Thiry, veľký milovník miestnej histórie a zároveň mimoriadne skromný človek, ktorému ale aj v tento deň patril veľký aplauz i uznanie. „Nečakané prekvapenie, lebo nie som si celkom istý, či mi taká pozornosť patrí,“ reagoval skromne oslávenec a priznal, že je veľký lokálpatriot a viac ako hlavné mesto, kde pracovne pôsobil, mu prirástlo k srdcu jeho rodné mestečko. „Je to veľká pocta pre mňa, že aj mesto, jeho predstavitelia si všimli moje aktivity,“ dodal. Napokon, zásluhy K. Thiryho ocenila mestská samospráva už dávno, patril v roku 1999 medzi prvých, ktorým udelila najprestížnejšiu cenu – Cenu mesta. A práve nová monografia len podčiarkuje jeho zásluhy. „Pán docent Karol Thiry je veľmi vzácny človek, ktorý má špecifický a veľmi pekný vzťah k Starej Ľubovni a táto monografia je zaslúžená,“ podotkol primátor mesta Ľuboš Tomko k novej plnofarebnej publikácii, kde na vyše 150-tich stranách nájdete okrem faktov, spomienok, vyznaní, zápiskov, diel K. Thiryho i jeho ocenení aj mnoho zaujímavých fotografií. „Kniha je veľmi krásna, tvorba Karola Thiryho je tu na viac ako 70-tich percentách a dodáva jej takého zvláštneho ducha, aký by kniha mala mať,“ dopovedal Marek Hrebík, ktorý priznal, že ako grafik mal pred touto knihou obrovský rešpekt. A zadovážiť si ju môžete v Galérii Provinčný dom, kde si ešte do 26. novembra môžete pozrieť aj diela K. Thiryho.
Novú publikáciu odprevadili do života so želaniami, aby si našla svojich čitateľov a hodnoty, ktoré v nej sú, aby zostali zachované pre mnohé ďalšie generácie. Na fotografii sprava: Valent Jaržembovský, Ľuboš Tomko, Michal Mertiňák, Karol Thiry a tri „sudičky“.
Monografia vyšla v náklade 400 kusov a mnohí si ju podpísanú osobne K. Thirym isto uchovajú ako veľkú vzácnosť. Na snímke K. Thiry s Jánom Hnátkom a Antonom Špesom.
Anketa: Hovoria o človeku, ktorý spája A na vzácnu oslavu vzácneho človeka Karola Thiryho sa ešte na chvíľku cez slová jeho gratulantov vrátime. Boli sme tam a videli i cítili sme obrovské priateľstvá, úctu i rešpekt k nemu. A to naozaj nefalšovane a bez pretvárky. Je to prosto človek, ktorý spája ľudí a nepochybne dostal do vienka vzácne dary – schopnosť osloviť nevtieravo ľudí všetkých vekových skupín, nájsť to zložité spojenie medzi generáciami, vnášať do každodenného života zvláštnu príchuť jednoduchosti a zároveň veľkej múdrosti, dotvárať svet svojím umom a talentmi a ostať vždy a za rôznych okolností sám sebou.
Michal Mertiňák: – Karol Thiry je podľa mňa ONI človek, jeho treba v tretej osobe oslovovať. Lebo v Ľubovni to bolo kedysi zvykom, „onikalo“ sa a pre mňa je on taký „echt“ Ľubovňan a zároveň vzorom skromného priateľa a ako sa uvádza aj v knihe – spájajúci ľudí. Poznal som aj jeho otca, volal som ho chodiaca encyklopédia, mal v hlave celú pozemkovú knihu, mal svoj názor a stále ho vyjadril nahlas a stal si za ním. Bol tiež pre mňa vzorom.
Anton Špeš: – Karol je vynikajúci a všestranný človek. Stále nájde spôsob ako s človekom debatovať. My sme piati takíto kamaráti a bavíme sa o všeličom, ako bolo kedysi, o živote, detstve, ako Židia tu pôsobili,… ale o politike nerozprávame. Každú sobotu sa stretneme v kaviarničke a zíde nám debata aj do pol druhej po polnoci. Stále je o čom rozprávať. Ja mám už 86 rokov, takže tých zážitkov je veľa.
Valent Jaržembovský: – Keď sa povie Karol Thiry, tak každý Ľubovňan sa jemnučko pousmeje a povie, že keby boli ľudia takíto, tak svet by bol o rozdávaní radosti, veselosti, férovom vymieňaní si názorov… Jednoducho – je to človek, ktorý nemá alternatívu.
Anna Dragannová: – Karol prináša pokoj do duše, je veľmi veselý, rozpráva vtipy, je s ním zábava… A spomínam si okrem nášho prvého stretnutia v roku 1983 aj na našu spoločnú výstavu v roku 2003 pri príležitosti jeho, ale zároveň aj môjho životného jubilea, čo bolo veľmi milé. Ale zároveň aj povzbudivé, akoby ma nakopol a chcem mu aj poďakovať za to, lebo som sa od tohto roku začala viac prezentovať, prestala som si dávať svoje grafiky takpovediac do šuplíka. A potom prišli ďalšie výstavy a stretnutia. Je to veľký priateľ.
Adam Štefunko: – Som na neho hrdý a aj na seba z toho statusu, že som jeho vnuk. A cítim aj takú zásluhu na tom, že vznikla táto kniha, spolu sme s dedkom prepisovali jeho pamäte a aj sa z nich čítalo… Som hrdý na to, že sme ju takto krásne odprevadili do života a že si Staroľubovňania takto uctili dedka. A čo by som vypichol z dedkovej povahy? Asi to, čo vedia viacerí, je to neskutočný rozprávač a veľmi veľa si pamätá. On hovorí, že to zdedil po svojom otcovi, mojom pradedkovi. Jednoducho, keď niekto príde na návštevu, stále vyťahuje rôzne príhody, pikošky… Jeho pamäť je neskutočná. Obdivujem ho.
Andrzej Szarek: – Karol je úžasným umelcom, ktorý je skromný. Málo sa pritom stáva, aby maliar akvarelov bol maliarom gest. Na to treba mať talent a znalosti. A nebol by taký, keby to nebol Karol Thiry, môj veľký priateľ.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 40 (31. október 2017)
FOTOGALÉRIA: