Prestížna anketa Slovenka roka uzavrela svoju XI. kapitolu. Prvýkrát sa medzi 27 nominovanými ženami z celého Slovenska ocitla aj zástupkyňa Starej Ľubovne Eva Kollárová (na fotografii vľavo so šéfredaktorkou časopisu Slovenska M. Mikovou a priateľkou A. Bobuľskou). Nominovaná bola v kategórii Podpora mladých talentov. Pýtali sme sa jej na dojmy i zážitky z veľkolepej akcie i galaprogramu Slovenka roka 2019.
Na nás, divákov, pôsobil program odvysielaný 5. mája verejno-právnou televíziou RTVS veľkolepo a predpokladáme, že tomu predchádzali veľké prípravy… Aké to bolo?
– Bol to zvláštny pocit, ocitnúť sa v priestoroch, kde sa človek len tak nedostane. Nová budova SND. Nekonečný labyrint… Šatne. Bez sprievodcu nemáte šancu trafiť. Najprv vás zveria do rúk profesionálnych maskérov. Keď sa potom pozriete do zrkadla, takmer sa nespoznáte. Generálka v divadelnej sále. Množstvo ľudí, ktorí pobehujú po javisku, v hľadisku… Kameramani, režisérka, asistenti, množstvo techniky. Usádzajú vás na konkrétne miesto, lebo je naň nasmerovaná kamera, ktorou vás budú v priamom prenose snímať. Potom krátky čas na prezlečenie do „róby“, posledné pokyny režisérky. Odrátavanie. A priamy prenos z galaprogramu môže začať. Od tejto chvíle chaos mizne a všetko plynie prirodzene, v príjemnej a žičlivej atmosfére. Prispeli k tomu aj skvelí moderátori Janette Štefánková a Ľubomír Bajaník a, samozrejme, kvalitný program.
Napokon, to sme videli, program pôsobil uvoľnene. Aké boli reakcie okolia na tvoju nomináciu a účasť v tejto celoslovenskej ankete? Ozývali sa ľudia, podporovali ťa, blahoželali?
– Sila médií je veľmi veľká. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, šasopis Slovenka, ale aj Podtatranské noviny či Ľubovnianske noviny, internet, facebook, intenzívna propagácia a informácie o tejto prestížnej ankete – to všetko prispelo k tomu, že sa mi ozývali ľudia, s ktorými sa denne stretávam, ale aj takí, s ktorými som dávno nekomunikovala či pretrhla kontakty. Aj úplne neznámi, písali mi, telefonovali… Zastavovali na ulici, v reštaurácii, v kaviarni, blahoželali mi k nominácii. Bolo to veľmi príjemné, aj keď mojím najobľúbenejším miestom aj naďalej zostáva to režisérske za klavírom v našej obradnej sieni. Keďže môj profesionálny i voľnočasový záber je dosť veľký, je až neuveriteľné, aké skupiny, jednotlivci a tiež z akých rôznych kútov Slovenska, Čiech, Poľska či Srbska sa ku mne prihlásili. V deň konania galaprogramu som dostala desiatky sms správ. Niektoré ani netuším, od koho prišli.
Napokon aj sa hlasovalo rôznymi formami a o víťazkách už prakticky rozhodovala široká verejnosť…
– Všetkým, známym i neznámym, ktorí ma celý čas podporovali a posielali mi svoje hlasy (a nebolo ich málo!), sa chcem ešte raz úprimne poďakovať. Veľmi si to vážim!
Vráťme sa k vyvrcholeniu ankety. O emócie tam iste nebola núdza. Čo bolo najpôsobivejšie?
– Asi profesionalita a ľudskosť, s akou organizátori k celému podujatiu a k nám, nominovaným ženám, pristupovali. Každej venovali rovnakú pozornosť, každej dali pocítiť, že sme pre nich rovnako dôležité. A zapôsobili na mňa aj nominované dámy – výnimočné osobnosti z rôznych oblastí, ktoré toho toľko dokázali, a napriek tomu sú mimoriadne skromné. Príjemné boli všetky spoločné stretnutia – od úvodnej tlačovej konferencie v priestoroch Double Tree by Hilton Hotel Bratislava cez natáčanie nominačných vizitiek, spojené s fotením, v priestoroch Hotel Royal Palace, Kúpele Turčianske Teplice a vernisáž fotografických obrazov známej fotografky Ivony Oreškovej v Bratislave až po záverečný galavečer v SND a prijatie u prezidenta SR Andreja Kisku. Bol to krásny čas strávený s krásnymi ľuďmi.
A čo ťa prekvapilo, predčasom si sa vyjadrila, že už samotná nominácia. Vieš odkiaľ smerovala?
– Dodnes som sa nedozvedela, kto konkrétne ma do ankety Slovenka roka nominoval (nikomu z nominovaných dám to neprezradili). Viem iba, že to bolo za podporu mladých talentov v oblasti vlastnej literárnej tvorby, umeleckého prednesu a divadla a organizovanie Našej Vansovej Lomničky. Rozvoju detskej tvorivosti a organizovaniu kultúrnych podujatí sa venujem takmer tridsať rokov, nikdy som za túto svoju činnosť neočakávala žiadne ocenenia. Milo ma prekvapila prajnosť ľudí, ich pozitívne reakcie a veľká podpora. Naozaj som nečakala, že anketa vzbudí takú vlnu záujmu. Keď sme sa po galaprograme a prijatí u prezidenta vracali s manželom z Bratislavy domov, zastavili sme sa na bratislavskej stanici na kávu v kaviarničke, a tam ma oslovili majitelia, že ma poznajú, pretože včera pozerali priamy prenos v televízii, že mi blahoželajú a sú radi, že som si dala kávu práve u nich.
Predpokladáme, že nebolo sklamanie, že si nezvíťazila vo svojej kategórii…
– Každá jedna víťazka si ocenenie zaslúžila, rovnako na ich mieste mohli stáť všetky nominované ženy, tiež by si toto ocenenie zaslúžili. Slovenka roka, podľa mňa, nie je o súťaži a naháňaní hlasov, je najmä o prajnosti, stretávaní sa, výmene skúseností a priateľstve. Moje dve kolegyne z kategórie Podpora mladých talentov – víťazka Magdaléna Rovňáková, zakladateľka a dirigentka svetoznámeho Bratislavského chlapčenského speváckeho zboru, na čele ktorého stojí viac ako 40 rokov a Ingrid Saňková, ktorá 30 rokov vedie detský folklórny súbor KLNKA pri ZUŠ A. Suchoňa v Bratislave – Dúbravke, sú tvorivé vynikajúce odborníčky a neúnavné organizátorky vo svojich oblastiach. Bolo pre mňa cťou ocitnúť sa v ich spoločnosti. Verím, že skončením ankety sa naša spolupráca nekončí. Budem rada, keď sa ich zverenci predstavia staroľubovnianskemu publiku. Bolo by fajn, keby to bolo v rámci projektu Stará Ľubovňa – mesto kultúry 2020.
Takáto výnimočná skúsenosť človeka ovplyvní. Ako je to v tvojom prípade?
– Pochopila som, že aj v malých mestách sa robia veci v oblasti kultúry, ktoré sú schopné konkurovať „veľkému svetu“. Že v Starej Ľubovni rastú talenty, ktoré nám závidia široko-ďaleko. Že je správne, že sa v našom meste podpore mladých talentov venujeme, že im vytvárame priestor na realizáciu. Nemáme sa za čo hanbiť, naopak, mali by sme byť viac hrdí na svoje úspechy. Niekedy sme zbytočne skromní. Možno by sme sa mali vedieť ešte viac „predať“, informovať o výsledkoch svojej práce.
foto: www.starproduction.sk
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 21 (28. máj 2019)