top of page
  • Writer's pictureMgr. Miriama Sekelská

VIDEO Mráz - veľký pomocník pri zachovaní kožuchov

Súčasťou ochranných postupov skvostov odevného depozitára Ľubovnianskeho múzeu je aj mrazenie kožuchov z dielní spišských a hornošarišských kožušníkov.



Kožušinové výrobky boli v minulosti súčasťou najmä slávnostného obradového odevu, pretože boli jeho najdrahšou súčasťou. Buď sa dedili, ale dávali sa šiť aj nové. „Ľudia svoje kožuchy nosili a chránili, boli teda v takom prirodzenom prostredí. Hoci je celý režim v depozitári prispôsobený najvyhovujúcejším podmienkam, čo sa týka vlhkosti, teploty a ochrany pred škodcami, kožuchy nie sú každodenne nosené a vetrané. A tak jedným zo spôsobov ochrany je v mrazivých mesiacoch, ideálne keď ešte svieti slnko, dať ich poriadne vymrznúť do zimy. Premrznutím sa dosiahne zničenie všetko potenciálne biologicky v nich živé, čo, samozrejme, nebýva, pretože sú chránené a ošetrené,“ vysvetlila o tomto úkone etnologička Katarína Babčáková, ktorým predchádzajú škodcom a kožušiny zároveň poriadne vyvetrajú.




ČISTILI ICH BIELOU KRIEDOU

V minulosti ľudia čistili kožuchy zo strany usne bielou kriedou, aby ich mali biele. Až v 30-tych rokoch koncom 19. storočia sa na Spiši začala koža aj farbiť. „V móde bola žltá i medená alebo aj dubový odtieň, až postupne prešiel na tmavo-hnedý. Minimalizoval sa ich dekor, pretože, keď sa pozrieme na staršie typy kožúškov, tak tie sú bohato dekorované, či už červenou a bordovou irchou – kozľacia tenká koža, prípadne môže mať aj odtieň tyrkysový... Neskôr prišlo vyšívanie harasom – farebnou vlnou. Až nakoniec už máme len minimálne zdobenie a začalo sa objavovať lemovanie barančinou okolo vreciek, koncov rukávov a golierov,“ povedala v krátkosti o histórii kožuchov K. Babčáková.



V depozitári Ľubovnianskeho múzea sa nachádza 70 kusov kožuchov, napríklad s dlhým rukávom, rôznej dĺžky, či už do pása, princeznovského štylu alebo rovného strihu. A tiež tzv. brušľakov, serdákov – kožušinové vesty, ktoré nosili najmä muži a staršie ženy namiesto lajblíka, najmä v chladnejších lokalitách. Momentálne je polovica zbierky na výmennej výstave v poľskom pieninskom múzeu v Šlachtovej.


foto: Miriama Sekelská

Článok bol zverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 10 (16. marec 2022)




bottom of page