Za slobodu bolo treba bojovať vtedy i teraz. Ináč ju stratíme,“ tieto slová Mons. Viktora Trstenského, kňaza, publicistu, spisovateľa i historika, ktoré sú odteraz vyryté na pamätnej tabuli na priečelí farskej budovy, sú aktuálne i dnes.
Bývalým režimom prenasledovaný Mons. Trstenský sa vryl do sŕdc Staroľubovňanov hlavne v rokoch 1969 – 1974, kedy tu pôsobil ako kňaz. „Získal si nás od začiatku, nikdy nepovedal – nemôžem. Kládli sme si otázku, kedy má čas na seba. Kázne a listy písal v noci a cez deň sa venoval nám,“ spomínal na monsignora, a hlavne na jeho prácu s vtedajšou mládežou, Ľubomír Ogurčák, ktorý je autorom knihy Vždy som túžil po svätosti o jeho pôsobení v našom meste a ktorá uzrelo svetlo sveta v rámci slávnostnej udalosti vo štvrtok 12. apríla. A to po sv. omši, kde sa okrem domácich veriacich stretlo mnoho hostí, kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier… a veľa sa tak spomínalo. „Naozaj to bol veľmi verný kňaz, ktorý žil svoje kňazstvo. Stretnutia a hlavne rozhovory s ním boli veľmi zaujímavé. Bol takou veľkou encyklopédiou skúseností, hlavne čo sa týka zážitkov z väzení a šikany tej doby,“ pripomenul Mons. Štefan Sečka, spišský biskup.
Zasiahol mnohých „Ako malý chlapec – miništrant som bol s pánom farárom u neho v Trstenej a keď sme odchádzali, povedal slová, ktoré zazneli aj na dnešnej slávnosti, aby sme pevne kráčali po zemi a rukami sa držali neba. Vtedy som presne nevedel, čo to znamená, ale až teraz si človek uvedomí, že potrebujeme takýchto ľudí a potrebujeme sa učiť takejto ľudskosti,“ podotkol dekan staroľubovnianskej rímsko-katolíckej farnosti Pavol Lacko. Súčasťou slávnosti bolo aj premietanie filmu z dielne Staroľubovňana Štefana Dlugolinského, ktorý hlavne cez výpovede kardinála J. Ch. Korca, ukazuje, akou morálnou autoritou bol Mons. V. Trstenský, ktorý sa dožil úctyhodného veku – 98 rokov v rodnej Trstenej, v domčeku, ktorý mu postavili z vďačnosti práve Staroľubovňania a kde ho mnohí radi a často navštevovali. Vo filme sú použité aj autentické zábery z roku 2001, z odhaľovania pamätnej tabule rodákovi zo Starej Ľubovne Jánovi Kubašekovi, kde bol prítomný aj Mons. Trstenský. Š. Dlugolinský tu využil i fotodokumentáciu, aj z rodinného archívu. „Monsignor pochovával aj môjho deda, ktorý bol dlhé roky cirkevným kurátorom v Starej Ľubovni,“ dodal autor a zdôraznil, že ho fascinuje na osobnosti Mons. Trstenského to, že bol nepoddajným človekom, s obrovskou silou bojovať proti zlu, bezpráviu, za právo slobody vyznania a proti nedôstojnému životu človeka. A hlavne, jeho sila odpúšťať, aj tým, ktorí mu ublížili, je veľkým príkladom. Odpustil aj tým, a povedal to aj v roku 2001, ktorí sa pričinili o to, že zo Starej Ľubovne musel odísť. V srdci mu ale ostala.
Pamätnú tabuľu odhalili Mons. Štefan Sečka, spiššský biskup a primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko za prítomnosti množstva kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier i hostí a veľkej účasti Staroľubovňanov. Nasledoval program v galérii.
Výstava i kniha sú venované Mons. V. Trstenskému V rámci odhalenia pamätnej tabule bola sprístupnená aj výstava v galérii, kde sa dajú vidieť do konca apríla fotografie o živote i diele Mons. Trstenského, ale aj jeho osobné veci. A do života bola uvedená aj kniha od Ľubomíra Ogurčáka, ktorá sa dá kúpiť (5 eur) a výťažok pôjde na reštaurovanie vzácnej krstiteľnice vo farskom kostole.
Pri uvedení hnihy Ľ. Ogurčáka Vždy som túžil po svätosti do života redemptorista Michal Zamkovský (vľavo) poprosil v mene všetkých Staroľubovňanov Mons. V. Trstenského aj o odpustenie za nútený odchod z Ľubovne.
Kto bol Mons. Viktor Trstenský?
Charizmatický kňaz, bojovník za náboženskú slobodu a ľudské práva, publicista, spisovateľ, historik, pedagóg, humanista a morálna autorita. To je stručná charakteristika Mons. Viktora Trstenského, pápežského preláta a zároveň spomienka na pozoruhodného človeka, ktorým nepochybne bol a v našej pamäti aj takým ostáva.
V 24 žalároch… 28. marca sme si pripomenuli 110. výročie jeho narodenia (1908). Jeho život – to je predovšetkým utrpenie, väznenie, prenasledovanie, ale aj horlivá pastoračná činnosť. Vysvätený za kňaza bol 29. júna 1931 v Spišskej Kapitule. V pastorácii pôsobil len 22 rokov, ostatné roky prežil v 24 žalároch, táboroch, baniach a iných pracoviskách. Nenadával však, nehromžil, odpustil všetkým, ktorí mu ubližovali, a to ho zachránilo pred nenávisťou a bolesťou. Prešiel ohňom utrpenia a bolestí a bol príkladom pre veriacich. Modlil sa, obetoval sa a bojoval za víťazstvo pravdy, spravodlivosti a slobody slovom i perom. Jeho listy sa rôznymi cestami dostávali aj za hranice Slovenska, kde boli publikované v zahraničnej tlači. Odkrýval aj našu históriu, pútavo umom a srdcom mapoval dejiny katolíckej Cirkvi na Slovensku. Jeho publikácie vychádzali v samizdatoch. Obdivuhodná je jeho literárna činnosť, ktorá ho stála veľa úsilia, písal najmä v noci a nikdy nevedel, kto je za dverami. Nedal sa však znechutiť, cítil povinnosť zanechať na papieri to, čo prežil a neodísť s tým do hrobu. Dostával aj nepríjemné návštevy, štátna bezpečnosť mu celé hodiny prekutávala byt a brali všetko. Prišiel o kalichy, omšové rúcha, vyše tisíc kníh. Jeho život na slobode bol v mnohom krutejší ako ten za mrežami.
Nemlčal, nedal sa zastrašiť To všetko preto, lebo bol kňazom, ktorý nemlčal. Nedal sa však zastrašiť, veril Bohu a dôveroval mu. I napriek prenasledovaniu a šikanovaniu nikdy nestratil humor a chuť do života. Najkrajšie roky kňazstva prežil v Starej Ľubovni, kde zanechal hlbokú stopu. Zmenil život detí, mládeže i dospelých. Koľko radostí a nádeje priniesol do života rodín! Pre mládež to boli najkrajšie roky detstva a dospievania. Je to len zlomok toho, čo počas štyroch rokov a troch mesiacov pôsobenia dokázal urobiť v našom meste. Musíme spomenúť aj rehoľné sestry sv. Františka, ktoré mu pomáhali a tvorili spolu aj s kaplánom Janíkom skvelý tím. Vychovali novú generáciu chlapcov a dievčat. Pre mesto Stará Ľubovňa bol monsignor Trstenský obrovským prínosom, pozdvihol jeho rozvoj nielen v duchovnej, ale aj občianskej, spoločensko-kultúrnej a sociálnej oblasti. Je dobré a potrebné poznať túto časť dejín farnosti a mesta, pretože sa míňa generácia, ktorá bola súčasťou tohto veľkého príbehu.
Vyzýval na neustály boj za slobodu Zo Starej Ľubovne odišiel Mons. V. Trstenský v deň svojich 66. narodenín (1974) do rodnej Trstenej, kde žil až do svojej smrti. Jeho dom nebol nikdy prázdny, prichádzali k nemu celé rodiny, kňazi, politici, mládež, aby počúvali jeho príhovory, slová povzbudenia. Pomáhal prekonávať ťažkosti života a svojím príkladom menil životy ľudí. Zomrel ako 98-ročný 7. decembra 2006. Jeho dom je tak, ako počas jeho života, otvorený pre každého návštevníka. V jeho priestoroch je kaplnka a pamätná izba. K domu bolo pristavené pastoračné centrum a na jeho pamiatku nesie meno Viktorino. Trstenského úsilie a obeta neostali nepovšimnuté, dostal viacero vyznamenaní a ocenení, ktoré sú uznaním za jeho odvahu bojovať za ľudské práva, za slobodu myslenia, za pravdu. Mons. Trstenského nezlomili žaláre, úrazy ani staroba. „Mojou úlohou bolo milovať Boha a národ.“ To sú jeho slová. Alebo: „Za slobodu bolo treba bojovať vtedy aj dnes. Ináč ju zasa stratíme.“ Kňaz telom i dušou, ktorý po celý život túžil po svätosti. Až do konca ostal verným, modlil sa, písal, povzbudzoval. V neustálej službe Bohu a človeku zabúdal na seba. „Odpočívať budem v nebi,“ odpovedal často s úsmevom.
Text: Ľubomír Ogurčák, foto: Štefan Kaleta, portrét, kresba
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 15 (17. apríl 2018)
FOTOGALÉRIA