Doslova ako neutíchajúca láva sa vlani lial med do pohárov včelárov. Tohto roku však väčšinou ostali prázdne. Prečo, na to už hľadal odpoveď Peter Petrík, predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Stará Ľubovňa.
Zopakovať výnimočnú sezónu po výnimočnej je v našich podmienkach asi viac než výnimočné. A to sa aj potvrdilo. – Áno, na rozdiel od vlaňajšej bola totiž úplný opak. Včelárim už vyše tridsať rokov a horšiu si nepamätám. Čo sa pod to podpísalo? – To si nevieme vysvetliť, pretože rozvoj včelstiev bol v apríli veľmi dobrý. Potom však prišiel týždeň chladného počasia, takže máme podozrenie, že tam sa ten vývoj zastavil. To je jedna možná príčina. Druhou je počasie. Na prvý pohľad sa síce zdalo byť v poriadku, neprišli ani prívalové dažde ani veľké horúčavy. No vyzerá to, akoby bránilo nektárodajným rastlinám vyprodukovať dostatok nektáru. Ako veľmi to ovplyvnilo výnosy? – Až tak, že kým vlani bolo bežné mať 20 kg z jedného včelstva, tohto roku je to doslova nemerateľné. Väčšina včelárov mala možno do kila. To sa už ani nedá nazvať vytáčaním. Tieto vaše slová sa pravdepodobne netýkajú len kvetových medov, ale aj, ako ich ľudia často, i keď nesprávne, nazývajú, lesných či horských. – Áno, pretože medovica tohto roku nebola u nás vôbec. Samozrejme, sú lokality, kde mali tmavý med – napr. v Mníšku n/Popradom, prípadne tí, ktorí vykočovali do Levočských vrchov, mohli mať z úľa 5 – 7 kg. Na tú prácu je to však strašne málo. Ovplyvnilo to náladu medzi včelármi? – Myslím, že nie. Väčšina z nás včelárenie kvôli jednému neúspešnému roku nenechá. Je to koníček a veríme, že nabudúce to bude zase dobré. Keď je niečoho nedostatok a dopyt výrazne prevýši ponuku, často sa to odzrkadlí na cenách. Je to tak i v prípade medu? – Pravdupovediac, ťažko o tom rozprávať, lebo na predaj nebolo takmer nič. Naši včelári ale kvôli zlej sezóne cenu nezdvihli. Poviem to tak, čo sa dá zarobiť na piatich kilogramoch, keď ich predám o dva eurá drahšie? Keď sa sype, tak sa sype. Včelári v Hromoši budú na tento rok spomínať v zlom asi dvojnásobne. Narážam teraz na mor včelieho plodu. – Áno, sem-tam sa vyskytne, avšak ten neovplyvnilo počasie. Mohol byť k nám zavlečený, hoci môže súvisieť aj s tým, že včely boli kvôli slabej znáške slabé a nedokázali sa mu ubrániť. Čo sa po jeho zistení deje? – Sú na to určené metodické postupy. Keď ide o jeden – dva úle, spália sa len tie. Vytýči sa 3 alebo 5 km kruh a do tohto ochranného pásma sa potom nesmú vnášať ani z neho vynášať včelstvá. O pol roka sa kontroluje opäť. Ak nákaza je väčšieho rozsahu – zasiahnutých je viac ako polovica úľov včelstiev, tak sa musí spáliť celá včelnica. V polovici septembra bolo na lúkach ešte vidieť včely. Chlad, ktorý prišiel, ich už, podľa všetkého, natrvalo zatvoril v úľoch. – Presne tak. Momentálne ich máme zakŕmené, sú na priemernej až dobrej úrovni, takže môžu úspešne štartovať do nového roku.