Stanislav Gallik (67), rodák z obce Lacková, je jedným z mála na Slovensku, ktorý sa venuje pleteniu košíkov. Spolu s bratom Alojzom (74) patria k posledným znalým tohto neľahkého remesla. Pliesť košíky začali už ako deti a venujú sa tomu dodnes.
Stanislav sa s košikárskym remeslom stretol už ako dieťa, keďže pochádzal z rodiny vychýrených košikárov. „Môj otec bol odborník a mama tiež robila perfektné košíky. Niekedy neboli hračky, tak mi rodičia dali do ruky prúty a ja som sa hral tak, že som z nich plietol rybičky. Takže základ som mal od rodičov,“ povedal remeselník, ktorý momentálne žije v Poprade. Dlhé roky ale košíky neplietol, keďže na to kvôli štúdiu nemal čas. „Až keď som sa oženil, tak som na fare videl prútené kreslá, ktoré sa mi veľmi zapáčili. Povedal som otcovi, že chcem také kreslá a on, že keď mu pomôžem, spoločne sa potrápime a urobíme. Tak sme ich urobili a odvtedy sa tomu venujem,“ zaspomínal zručný majster.
Zabrať dostávajú hlavne ruky
Medzi jeho najväčšie diela patrí 260 centimetrov vysoký košík, na ktorý použil neuveriteľných 1 650 prútov. Okrem košíkov však pletie aj kreslá, skrine, podnosy. Prúty si zbiera sám, tak ako to kedysi robili aj naši predkovia. „Prútie zbieram okolo potokov. Pamätám si na to, ako zbierali ešte moji starí rodiča. Rozpráva sa tomu vŕba košikárska. Originálne surové prúty sú zelené, boli nazbierané teraz na jar. Tie, čo sa zbierali v jeseni, sa varia a potom olúpu a osušia, tak majú inú farbu. Pracuje sa s nimi tak, že sa namočia pred pletením, aby boli mäkké a nelámali sa,“ opísal S. Gallik proces práce, ktorá prináša aj bolesť. „Ruky bolia, ale človek si zvykne. Ruky sa prispôsobia na prácu, takže už som na to zvyknutý.“
Náročné aj na čas
Košikárske remeslo siaha v obci Lacková do stredoveku. Kedysi v dedine plietli všetci obyvatelia od detí až po dospelých. Košíky išli do celého sveta. Dnes to už je len minulosť. „Brat Alojz sa snaží ešte učiť aj deti a ja tiež na rôznych akciách prezentujem toto remeslo, ale už o to nie je taký záujem. Ešte možno skôr ľudia z veľkých miest sa pristavujú a obdivujú,“ smutne poznamenal autor prútených diel. Koľko ale stoja jeho výtvory, presne povedať nevedel. Každý výrobok je totiž originál a vyžaduje si rozdielne množstvo času na výrobu. „Čo sa ceny týka, tak je to rôzne. Mám košíky za 20 eur, ale aj za 60 eur. Záleží od materiálu, veľkosti a náročnosti pletenia, takže je to naozaj individuálne,“ povedal sympatický remeselník, ktorý si želá, aby košikárstvo malo svoje dôležité miesto v našom regióne a aby naň ľudia nezabudli.
Alena Dudláková, foto: autorka
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 19, 17. mája 2023)