Porovnávajme premeny miest a obcí! Rubrika s Ľubovnianskymi novinami, kde hľadáme porovnania lokalít na fotografiách, pokračuje. Posielajte nám na mejl noviny@lms.sk snímky – minulé i súčasné!
pozn. z textu - foto č.3
Dnes sa prenesieme v čase do Údolia mládeže pri obciach Hniezdne a Forbasy, na miesto kedysi vychýrených vaňových kúpeľov (v maďarskom jazyku GNÉZDAI FÜRDŐ, v preklade Kúpele Hniezdne).
Asi každý pozná výraz - spojiť príjemné s užitočným. Týmto heslom som sa nechal inšpirovať pri mojich bežkopotulkách v okolí Starej Ľubovne, keď som zavítal do Údolia mládeže (týmto pojmom bolo nazvané v čase socializmu) a prečítal som si text na informačnej tabuli (foto č. 1).
Severný Spiš odnepamäti dýchal a rozvoniaval bohatstvom minerálnych prameňov. Kúpele vo Vyšných Ružbachoch predsa dodnes existujú a minerálna voda stále vyviera, napr. aj v Lackovej, Kamienke, Forbasoch, Novej Ľubovni, Sulíne i v obci Hniezdne.
Vznik Kúpeľov Hniezdne možno datovať do 19. storočia, kedy obec pri prameni postavila tzv. vaňové kúpele. Toto miesto, vzdialené približne 1,5 km od dediny, bolo účinným prostriedkom v boji proti reumatickým chorobám a kúpele sa stali obľúbeným výletným miestom najmä miestnych obyvateľov. K dispozícii bolo 15 drevených vaní, ktoré sa pomocou rúry napĺňali zohrievanou siričitou vodou. Poplatok za využitie kúpeľov so šatňou činil v tej dobe pre domácich dve koruny, bez šatne to bolo za jednu korunu. Už v tejto dávnej dobe ale existovala prijateľná zľava pre našincov. Cudzinci, teda návštevníci pochádzajúci mimo obce, platili dvojnásobok uvedených súm. V roku 1923 bol aj vďaka obľúbenosti kúpeľov postavený tanečný pavilón a počas kúpeľných pobytov sa tu konali tanečné zábavy. Obec neskôr kúpele prenajala vo verejnej dražbe a vystriedalo sa v nich viacero majiteľov - Teodor Rura, Anton Fabovzský a posledná z nich bola Jozefína Nigrinyová, počas ktorej pôsobenia v roku 1930 kúpele vyhoreli a ušetrený ortieľu ohňa zostal len tanečný pavilón. Príčina požiaru, samozrejme, nebola objasnená, ale ústnym podaním sa neoficiálne zachovala len domnienka, že ich podpálil zlodej, ktorý vtedy vnikol do kúpeľov. Pri požiari zahynul tiež strážny pes - vlčiak Luxi.
Vzhľadom k tomu, že sa predtým kúpele tešili značnej obľube, majiteľ hradu Ľubovňa gróf Ján Zamoyský prejavil záujem postaviť v obci Hniezdne nový kúpeľný dom. Teraz už presne nevieme prečo, ale určite na škodu všetkým nezískal podporu obce a jej obyvateľov. Život okolo prameňa tak na istý čas zastal a počas druhej svetovej vojny sa z nich stalo rumovisko.
Koncom 50-tych rokov minulého storočia sa znovu oživila myšlienka, a to od občanov obce obnoviť, resp. znovuzrodiť vaňové kúpele. Údajne boli ochotní postaviť ich svojpomocne v takzvanej akcii Z. Začať stavať sa malo v roku 1958, no stavba sa nanešťastie údajne zdržala kvôli vyjadreniu hygienikov. V roku 1962 údajne odpracovali občania v bývalých kúpeľoch 2460 brigádnických hodín a premenovali sa na Údolie mládeže. V areáli bol v tom čase prestrešený prameň, lavičky, ihrisko, kolkáreň, mostík a konali sa tu pravidelne zrazy mládeže. Využite areálu už ale zďaleka nekorešpondovalo s pôvodným zámerom.
Záujem o liečivý prameň sa ešte zvýšil v roku 1966 po slávnostnom otvorení dobudovanej železnice z Podolínca do Plavča, o ktorom si v našej rubrike ešte v budúcnosti niečo povieme. Ešte dvakrát bola snaha postaviť aspoň malý kúpeľný domček, no nikdy sa to už nepodarilo zrealizovať a obnoviť tak fungovanie kedysi slávnych a vychýrených malebných kúpeľov. Po kúpeľných budovách v Hniezdnom, ktoré boli situované v lese nad dedinou, už dnes nie je takmer ani pamiatka. Zostalo už len torzo - osadená uzatvorená betónová skruž, v ktorej je zachytený siričitý minerálny prameň - výborná vajcovka (miestnymi je prameň nazývaný Švabľovka).
Nad prameňom je aj v súčasnosti vybudovaná besiedka - altánok. Aktuálne už prameň využívajú predovšetkým miestni obyvatelia na pitie. S objavom siričitých prameňov v Hniezdnom sa dokonca viaže i povesť o dvoch chudobných bratoch starajúcich sa o ťažko chorého otca, ktorý sa pre reumu nemohol postaviť na nohy.
Záber kedysi (foto 2), táto 4-okienková pohľadnica s takzvanou dlhou adresou, bola poslaná z obce Hniezdne 21. septembra 1903. Pre jej nesmiernu vzácnosť som vám priblížil len jej časť - teda dve okienka.
Dnešné, bohužiaľ, len približné pohľady (foto 3 a 4) som nasnímal na už spomínaných bežkopotulkách v roku 2024.
pozn. z textu - foto č.4
pozn. z textu - foto č.4
Jozef Majerniček, foto: autor, dobová pohľadnica v zbierke J.M.