KEDYSI A DNES: Vstupná brána do kraja zamagurských Goralov

Haligovce - zamagurská obec  na okraji Pieninského národného parku v nadmorskej výške 530 m a vstupná brána do krajiny Goralov.

Je situovaná na severnej strane Spišskej Magury, dolný koniec obce sa nachádza na sútoku Lesnianskeho a Lipnického potoka. Obec lemujú veľkolepé Haligovské skaly, ktoré vo svojich útrobách ukrývajú Jaskyňu Aksamitka v nadmorskej výške 750 m.n.m. Aksamitka je zaradená medzi Národné prírodné pamiatky.

Pôvodné názvy obce boli napr. Hedvigina Poruba (nachádzajúca sa v údolí označovanom ako Údolie sv. Antona), v maďarskom jazyku aj Helivágása. Prvá písomná zmienka Haligoviec pochádza z roku 1338. 

Erb obce pochádza z roku 1790 a zobrazené sú na ňom na pažiti stojace dve k sebe otočené, objímajúce sa ženy. Tento jav zobrazuje Navštívenie Panny Márie u Alžbety. Zrejme najväčšou udalosťou pre obec bolo jej osídlenie husitskými vojskami. V 50-tych rokoch 15. storočia sa od husitov osamostatnilo hnutie bratríkov pod vedením Petra Aksamita. Z historických zdrojov je dokázané, že približne v roku 1433 toto hnutie rabovalo aj v Haligovciach. Usídlili sa aj v Haligovských skalách, odtiaľ pochádza pomenovanie jaskyne - Aksamitka. V období prítomnosti bratríkov sa obec takmer úplne vyľudnila. Prispelo k tomu aj zemetrasenie a veľká neúroda, ktoré neminuli ani Spiš v roku 1453. Vtedy sa obec stala majerom kartuziánov z blízkeho Červeného kláštora. Z dostupných zdrojov mala obec v roku 1789 89 domov a 566 obyvateľov. Rok 1831 sa navždy zapísal do čiernej kroniky obce, keď v dedine vypukla cholera. V tomto roku v jeseni zomrelo v obci na následky cholery približne 90 ľudí. Významným stavebným obdobím dejín obce bola 2. pol. 19. storočia. V roku 1866 tu postavili budovu fary, v roku 1897 nový kostol zasvätený Navštíveniu Panny Márie u sv. Alžbety a na prelome 19. a 20. storočia aj novú školu.

V 19. storočí, presnejšie v roku 1874 prírodovedci Roth a Badányi podnikli archeologický výskum v Haligovských skalách a tým dokázali prítomnosť človeka na tomto území už v staršej dobe kamennej - v paleolite.

Až do roku 1948 bola obec - okrem fary, kostola, školy a štyroch gazdovských domov - úplne drevená, postupne však nadobúdala dnešnú podobu. V obci sa rozpráva aj goralským nárečím typickým pre toto územie. Obyvatelia tejto rázovitej obce sa v minulosti zaoberali prevažne roľníctvom, lisovaním ľanového oleja, pálením vápna, drevorubačstvom a furmankou.

Ešte pripájame údaje k pôvodnému záberu. Je zachytený na zachovalej pohľadnici neprešlej poštou, je veľkého formátu, pochádza približne z 50-tych rokov 20. storočia, ale je opečiatkovaná razítkom hotela Littmann v neďalekých pôvodných kúpeľoch Smerdžonka (v maďarskom jazyku tiež Koronahégy). Z toho vyplýva, že vtedajší kúpeľní hostia, liečení na rôzne choroby, zrejme chodievali aj na výlety k Haligovským skalám. 

Súčasný záber je z júna 2024, zachovali sa na ňom najmä skaly a pozdĺžna drevená stavba v ľavom dolnom rohu. Oproti pôvodnému záberu je vidieť rozdiel hlavne v zbujnení porastov drevín, v asanácii viacerých pôvodných objektov a v rozkvete výstavby novodobej architektúry. Nazdávam sa, že možno niektoré pôvodné objekty ešte stoja, no sú zrejme schované za hustými porastmi krovín a stromov. S týmto pomôžu už len domorodci z tejto nádhernej obce pod úpätím Haligovských skál.

Jozef Majerniček, foto: autor, dobová pohľadnica v zbierke J.M.

Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 27, 17. júl 2024