O téme sa diskutuje veľa, no stále nie natoľko, aby sa kyberšikane dostatočne predchádzalo. Najzraniteľnejšími objektmi sú deti, ktoré používajú sociálne siete a zdieľajú informácie zo svojho súkromia. Podľa Centra vedecko-technických informácií SR sa v školskom roku 2019/20 kyberšikana vyskytla vo viac ako 70-tich percentách škôl na Slovensku. O špecifikách tejto problematiky sme sa rozprávali s psychologičkou Katarínou Hlinkovou, riaditeľkou Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Starej Ľubovni.
Kde sa môžeme stretnúť s kyberšikanou? Hovorí sa, že kyberšikanovanie môže byť ešte nebezpečnejšie ako klasické šikanovanie. Prečo? Čím sa od seba odlišujú?
- Kyberšikana sa prejavuje najmä v online priestore - na internete, v mailoch či v chate a ide o úmyselné poškodzovanie dobrého mena dieťaťa. Ten, ktorý šikanuje - agresor, je väčšinou anonymný a zámerne vytvára o dieťati napríklad hanlivé fotky, píše nepravdivé informácie, ohovára či vytvorí falošný profil na sociálnych sieťach, a tým sa snaží dieťa vylúčiť zo sociálnej skupiny rovesníkov.
Ak sa niekto rozhodne pre kyberšikanovanie, nie je možné tomu v súčasnosti uniknúť, pretože internet a online priestor sú nevyhnutnou súčasťou dnešného života. Hlavný rozdiel medzi kyberšikanou a šikanovaním, ako ho poznáme, je najmä v tom, že kyberšikana nikdy nekončí. Obeť kyberšikany pred ňou nedokáže ujsť ani v domácom prostredí. Ďalší rozmer je ten, že obsahy kyberšikany ostávajú v online priestore neustále, dostávajú sa k veľkému počtu ľudí a ich šírenie je nekontrolovateľné, rovnako ako aj negatívne následky pre obeť. Často agresor ostáva v anonymite a je veľmi náročné ho vypátrať.
Už minulý rok odborníci zaznamenali 20-percentný nárast kyberšikany. Myslíte, že pandémia napomohla jej rozšíreniu medzi žiakmi?
- Je dosť možné, že šikana sa len premiestnila do online priestoru. Nemyslím, že to spôsobila priamo pandémia, skôr je to dôsledok výchovy v rodinách, nedostatok času na deti a nahrádzanie spoločných aktivít mobilom. V mnohých rodinách chýba kvalitná komunikácia, vštepovanie morálnych hodnôt a budovanie empatie voči iným ľuďom či živým tvorom.
Žiakov čakajú prázdniny a mnohí budú voľný čas tráviť aj na sociálnych sieťach. Ako rozpoznať a zbadať kyberšikanu?
- Ak sa na to pozeráme z pohľadu rodičov, často sa to dozvedajú až v období, keď kyberšikana trvá dlhší čas. Hranice, čo je únosné v online priestore, sú latentne určené spoločenskými normami a nanešťastie sa prvotné príznaky kyberšikany zvyčajne neberú vážne a zľahčujú sa. Preto deti nepovedia, že ich niekto ohovára alebo zosmiešňuje, pretože si chcú udržať určitý status v rovesníckej skupine. Kyberšikanu rozpoznáte tak, že sa o dieťati šíria nepravdivé, zosmiešňujúce informácie, prípadne dostáva anonymné správy, v ktorých sa mu niekto vyhráža či ho nimi obťažuje v neprimeranú hodinu. Ak je dlhodobejšia, negatívne vplýva na celkový psychosociálny vývin dieťaťa a badať u neho zmeny v prežívaní a v správaní doma i v škole. Dieťa si môže skrývať mobil, byť ustráchanejšie, utiahnuté, môže odmietať stretávať sa s rovesníkmi, môže sa mu zhoršiť školský prospech, v noci zle spať, trpieť nechutenstvom.
Ako sa brániť voči kyberšikane?
- Ideálnou obranou je prevencia. Teda komunikovať s deťmi o kyberšikanovaní a overiť si, či vedia, čo všetko do kyberšikany patrí. Dôležité je dohodnúť sa, že ak sa stanú svedkom alebo obeťou kyberšikany, aby sa obrátili na rodičov, prípadne pedagóga v škole. Ak vznikla v rámci školského kolektívu, je veľmi dôležité odborne pracovať s celou triedou, prípadne školou. Ak je dieťa obeťou kyberšikany, môžu rodičia požiadať o psychologickú pomoc.
foto: archív K. H.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 24 (23. jún 2021)