Inšpiratívny príbeh: Miňo súťaží aj proti zdravým a bojuje o miesto v reprezentácii!

Kým v detstve bral stolný tenis len ako hobby, dnes sa mu oddáva na plné obrátky. Miroslav Sentivanyi (37) alebo Miňes, ako ho oslovujú najbližší, našiel v jednom najrozšírenejších športov na Slovensku novú životnú vášeň.

Cieľom znevýhodneného športovca je dostať sa do užšej reprezentácie parastolných tenistov Slovenska.

V RODINE

K zeleným stolom mal Miňo blízko už od detstva. V jeho rodine stolný tenis hrávali otec Miroslav i sestra Martina. „Chodil som často pozerať na otcove zápasy a táto hra sa mi veľmi páčila,“ spomína. Aj keď začal trénovať ako 12-ročný, po troch rokoch prestal. Vtedy ho to podľa vlastných slov nenapĺňalo.

Reštart prišiel až pred pár rokmi, kedy bol impulzom pohľad na úspechy slovenských parastolných tenistov na medzinárodnej scéne. „Povedal som si, že to vyskúšam aj ja,“ hovorí odhodlane. Vrátil sa za stoly na tréningoch v Starej Ľubovni, ale súťažne aj v podtatranských súťažiach. S tréningami sa mu začal venovať otec a sily spojil aj s Jarom Pavlíkom.

REŽIM ŠPORTOVCA

Zanietený Miňo si uvedomuje, že ak chce konkurovať najlepším, talent nestačí, aj preto trénuje najmenej štyrikrát do týždňa. Momentálne sa pripravuje buď v domácom prostredí, alebo v Bratislave. „Keď mi vyjde čas, idem si zatrénovať priamo do Národného stolnotenisového centra s našimi parareprezentantmi. Laťka je nastavená veľmi vysoko, v Bratislave sa trénuje dvojfázovo od pondelka do piatku, takže sa snažím využiť každú situáciu na tréning.“

Tvrdá práca priniesla prvé ovocie v júni, kedy Miňo debutoval na svojom prvom medzinárodnom turnaji v Ostrave. Okrem cenných zápasových skúseností na turnaji prešiel aj dôležitou medzinárodnou klasifikáciou. Tá mu určila jeho súťažnú skupinu. „Ostrava mi ukázala, že je predo mnou ešte veľký kus cesty. Svetový parastolný tenis je úplne iná úroveň, než na akú som bol zvyknutý. Reprezentační tréneri ma však upokojili, že všetko chce svoj čas. Je to pre mňa obrovský impulz neprestávať makať,“ hodnotí.

AJ PROTI ZDRAVÝM

Keďže na Slovensku neexistuje samostatná liga parastolných tenistov, Miňo tak nastupuje aj v organizovaných súťažiach Podtatranského stolnotenisového zväzu proti zdravým športovcom. Náročnosť oboch svetov pritom vníma ako rovnocennú, keďže aj medzi zdravotne znevýhodnenými je mnoho hráčov z klasickej prvej ligy. Zápasy sú pre neho kľúčové z viacerých pohľadov, kedy sa vyrovnáva s fyzickými limitmi. „Mojou najväčšou prekážkou je obmedzený pohyb a krátke rozpätie rúk. Preto musím v hre takticky dominovať. Musím to byť ja, kto určuje tempo hry, a nie súper,“ opisuje svoju hernú stratégiu.

ODKAZ OSTATNÝM

Hoci sú pre športovca ciele jasné, a to prebojovať sa do užšej reprezentácie a pravidelne štartovať na veľkých turnajoch, šport pre neho neznamená len body a medaily. V podobnom duchu vysiela odkaz aj ostatným a možno aj tým, ktorí aj v špecifických situáciách váhajú. „Ak to dovoľuje zdravotný stav, určite sa netreba báť a treba ísť do toho. Nie je to len o športe, ale aj o spoznávaní nových ľudí s podobným osudom. Človek sa tam veľa dozvie a odnesie si skvelé skúsenosti.“

Napredovanie u Miňa je aj výsledkom kvalitného zázemia, čo si dokonale uvedomuje. „Bez podpory najbližších a rodiny by to bolo veľmi náročné. Chcem sa preto veľmi pekne poďakovať mojej rodine a tiež trénerom v Starej Ľubovni a v Bratislave, ktorí so mnou pravidelne makajú.“

Foto: archív M.S.

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 14, 15. júl 2026)