Keď začiatkom augusta minulého roku po viacerých rokovaniach vyhlásil primátor mesta Ľuboš Tomko, že sa podarilo reštartovať ľubovniansky futbal (v ĽN 11. augusta 2015), zdalo sa, že najhorší scenár futbalu v okresnom meste nehrozí. Ako však ukázal vývoj v uplynulom ročníku, celkom to tak nie je. O uplynulej sezóne, o hre a problémoch sme sa pozhovárali s Jánom Imrichom, trénerom MFK Stará Ľubovňa.
Máte za sebou jarnú časť súťaže. Hlavnú úlohu tejto hektickej sezóny, záchranu v V. lige, ste splnili. Niektoré jarné výsledky však asi neboli podľa vašich predstáv. – Už zimná príprava sa nezačala odvíjať tak, ako som si predstavoval, nedostali sme tam tých hráčov, ktorých sme chceli. Aj preto dostávali príležitosť mladí chlapci z dorastu. Počítame s nimi aj do budúcnosti. Jarná časť bola ťažká a náročná. Bolo nás málo, často sme išli hrať k súperovi a nevedeli sme s kým pôjdeme, či vôbec bude k dispozícii 11 hráčov. A takto je ťažko robiť. Napriek tomu začiatok jari vyzeral veľmi nádejne, potom sa to rozleptalo. Chlapci odišli do škôl a tá komplexnosť sa vytratila, chýbala šťava. Čo ma najviac mrzí, že o dianie v klube sa nezaujíma ani náš hlavný manažér a sponzor, Mesto Stará Ľubovňa, ktoré reprezentujeme. Súčasný stav by som nazval agóniou ľubovnianskeho futbalu a pokiaľ sa kompetentní ľudia, ktorí by sa mali pričiniť o vzostup futbalu v meste, nezačnú konať, tak to nebude dobre. Je naozaj najvyšší čas. Chlapci hrali celú sezónu zadarmo, nedostali ani cent – ani hráči ani tréneri. Robím tu rok, robím túto prácu rád a zadarmo a ani neočakávam odmenu. Myslím si však, že ľudia z vedenia mesta by mali aspoň na záver sezóny prísť a minimálne sa poďakovať hráčom za to, že reprezentujú farby mesta aj v takých žalostných podmienkach, ktoré tu sú. Ako potom môžeme chcieť od hráčov, aby hrali za mesto, ktoré nemá o nich záujem? Spomínali ste mladých hráčov, ktorí dostávajú príležitosť hrať v seniorskom tíme. Ako hodnotíte ich hru, ich snahu pobiť sa o miesto v základnej zostave? – Viacerí mladí chlapci už nepovažujú za česť hrať za mesto, často odchádzajú do iných klubov. A medzi tými, ktorí ostanú, nie je potrebná konkurencia, nemajú chuť sa pobiť o miesto v základnej zostave, do všetkého ich treba nútiť. Je to problém tejto mladej generácie, nemajú to futbalové srdce, chýba im také vzájomné hecovanie, bojovnosť, oduševnenie. A nie je v našich silách to zmeniť. Na druhej strane treba objektívne priznať, že dorastenci nemôžu spasiť futbal v Starej Ľubovni. Základ tímu musia tvoriť skúsení hráči a mladí futbalisti by mali zbierať skúsenosti a postupne sa tlačiť do základnej zostavy. Čaká vás teraz letná prestávka, bude aj nejaká letná príprava? – Mám obavy o to, čo bude v jeseni, lebo momentálne, keď chlapci odídu, neviem s kým budeme môcť počítať. Ťažko je nútiť a pritiahnuť hráčov, aby chodili zadarmo trénovať a hrať. Zatiaľ neviem povedať nič, neviem, či tu budem ja, či tu bude prezident, či tu bude niekto iný. Možno Mesto má nejakého silného hráča, ktorý bude chcieť postúpiť do IV. ligy, neviem. Keď sme sa stretli na jeseň minulého roku, boli tam ľudia, ktorí sľubovali hory, doly, ale odvtedy sa tu neukázali. Pokiaľ je zámer kompetentných, aby futbal skolaboval, nech prídu a zatvoria to tu. Pozemky sú lukratívne, ľahko sa predajú a bude pokoj.
Text a foto: Ján Petrus