top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

FOTO Kedysi a dnes

Porovnávajme premeny miest a obcí! Súťaž s Ľubovnianskymi novinami, kde hľadáme porovnania lokalít na fotografiách, pokračuje. Posielajte snímky – minulé i súčasné! Najaktívnejších prispievateľov odmeníme v závere roka.




Keď sme na začiatku marca 2022 obnovili rubriku z roku 2008 (vtedy pomenovanú Mestá a obce v premenách rokov), netušili sme, koľko zaujímavých fotografií prinesieme pre našich čitateľov. A to hlavne vďaka aktívnym prispievateľom, ktorí sa radi podelia so svojou vášňou k histórii. Najaktívnejších sme v závere roka odmenili a veríme, že ich bude pribúdať, pretože s obľúbenou rubrikou Kedysi a dnes chceme pokračovať aj v roku 2023. V zásobe ešte máme dosť príspevkov, hlavne od našich skalných prispievateľov, jedným z nich je aj Staroľubovňan Jozef Majerniček, nad príspevkami ktorého sa môžeme len nadchýnať. A nielen to, k príspevkom vždy ponúkne zaujímavý výklad.


Dnes z jeho vzácnej zbierky ponúkame pohľad na časť Námestia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, konkrétne meštianske domy č.17, 16, 15, 14 a v pozadí aj číslo 12, medzi pamätníkmi známe aj ako Fiľore. „Na čiernobielej pohľadnici písanej v českom jazyku, poslanej 27. októbra 1919 cez Slovenskú poľnú poštu, je zachytený ešte stav časti námestia v období Rakúsko-Uhorskej monarchie. Pohľadnica bola vydaná židovskou rodinou Blayer s popisom ešte v maďarskom jazyku,“ pripísal nám majiteľ vzácnej zbierky dobových pohľadníc a fotografií.

Na farebnej pohľadnici vydanej vydavateľom židovského pôvodu Bernatom Blayerom písanej v maďarskom jazyku 29. júna 1928, poslanej poštou v Starej Ľubovni so známkou prezidenta T.G.Masaryka, je v popredí nasnímaný dom č. 17, ktorý na začiatku 20. storočia patril židovskej rodine Morgenbesser. „Rodina Morgenbesser v priestoroch tohto dvojposchodového klasicistického domu prevádzkovala v tom čase firmu na výrobu rumu a likérov, ako aj krčmu. Pred druhou svetovou vojnou Zoltán Morgenbesser prevzal firmu po svojich rodičoch, ale krátko na to musel prevádzku odstúpiť svojmu spoločníkovi, ďalšej významnej osobe mesta Robertovi Pavlovskému. Zoltán vojnu prežil a po vojne sa vrátil do Starej Ľubovne, kde opäť pokračoval vo výrobe likérov. Prevádzku dokonca rozšíril do dvora svojho svokra Teofila Grúna v dome na námestí, kde sa vyrábal kóšer. Likérka vyrábala niekoľko druhov alkoholických nápojov. Za zmienku možno stojí, že počas Slovenského štátu boli problematické napr. názvy - ako Ruský punč a Anglická horká. Niektoré z výrobkov sa vyvážali aj do zahraničia. Na konci 40. rokov, ktoré nepriali súkromnému podnikaniu, bola prevádzka zrušená, vybavenie bolo prevezené do Levoče a Zoltán aj s rodinou emigroval do zahraničia,“ pripomenul históriu mesta J. Majerniček.


A tiež dodatok, že v dome číslo 16 niekedy sídlila, okrem iného, Ľudová škola umenia, na prízemí prevádzka so športovým sortimentom či kaviareň, dom číslo 15 patrí už dlhšiu dobu kníhkupectvu rodu Pivovarských, v dome číslo 14 sídli farský úrad a meštiansky dom č. 12 je všetkým známy ako Provinčný dom. Pre zaujímavosť, dom č. 13 nie je na zábere vidieť, zakrýva ho Farský úrad Rímskokatolíckej cirkvi.


red.

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 1 (11. január 2023)


留言


bottom of page