Nedeľné popoludnie v skanzene pod hradom Ľubovňa bolo plné zábavy i žartov. Odohral sa fašiangový pochod a pochovávanie basy.
Fašiangy majú hlboký historický pôvod, ktorý si možno ani neuvedomujeme. „Už v antickom Ríme sa slávili slávnosti pred začiatkom novej sejby, novým rokom, ktorý sa slávil na jar. Z dedín a miest vyháňali boha Marsa - starý marec. Bili ho palicami, bol oblečený v kožušinách a takisto robili sprievody so svetlami. Bohato sa jedlo a pilo,“ zhrnula z dávnej histórie tohto obdobia etnologička Katarína Babčáková.
Ani v programe v Ľubovnianskom múzeu nechýbali veselé masky, nedupané tance a spevy. Na fašiangoch pod hradom Ľubovňa vystúpili sólistky z dievčenskej speváckej skupiny Šafolka zo Smižian, Ľudová hudba Magura z Kežmarku a už tradične FS Vrchovina.
MUŽI SA PREZLIEKALI AJ ZA ŽENY
A posledné fašiangy - ostatňe fašengi sa organizovali ostatné dni pred Popolcovou stredou, ktorou začína pôst. Rusíni slávili tento čas pod názvom Puščaňa, puščaňa. U gréckokatolíkov však pôst začínal už Čistým pondelkom. „Pil sa alkohol, jedli sa mäsité pokrmy, pieklo sa množstvo šišiek a fánok. Bola to taká manifestácia hojnosti a dostatku pred pôstom, ktorý znamená nový začiatok, v prírode sa prebúdza jar, začína sa nový cyklus poľnohospodárskych prác a táto veselosť, radosť, bujarosť mala zabezpečiť prosperitu,“ vykreslila K. Babčáková.
Ľudia v maskách v sprievode každého obchádzali a priali, aby ich rodina prekvitala. Často sa objavoval turoň s hlavou barana, koza, medveď, kôň, tučný slameník, ale aj parodované zamestnania, stavy, preoblečený muž za ženu a podobne.
Foto: ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 8 (2. marec 2022)