Poskytnúť pomoc rodinám so zdravotne znevýhodneným dieťaťom či oneskoreným vývinom čím skôr – to je základ toho, o čo sa Služba včasnej intervencie (SVI) v Starej Ľubovni, ktorá funguje už siedmy rok, usiluje. Bez úzkej spolupráce s rodičmi by to však nešlo.
Čas tu teda hrá veľmi dôležitú úlohu, a čím skôr rodičia vyhľadajú odbornú pomoc, tým majú väčšiu šancu, že ich dieťa bude rýchlejšie napredovať. „Snažíme sa tu nielen o stimuláciu hrubej, jemnej motoriky, vnímania, komunikácie, ale i adaptáciu na nové prostredie, keď rodičia chystajú napríklad dieťa do škôlky,“ priblížila Mária Rusiňáková, sociálna pracovníčka SVI. Ako zdôraznila, nevyhnutná je aj sociálna rehabilitácia, ktorou sa docieli, aby bolo dieťa samostatné, vedelo sa napr. obliecť, obuť a predtým si trebárs aj odvyknúť od plienok.
NIELEN CEZ SOCIÁLNE SIETE
Spolupráca s rodičmi je tu nevyhnutná, tí pozorujú, aké metódy v centre používajú, takisto ich učia ako pracovať s dieťaťom aj doma. Tiež je možnosť pomôcky si aj požičať na istý čas domov.
Okrem toho ich vedia nasmerovať nielen na rôznych odborníkov, ale aj semináre a hlavne umožnia im vzájomné stretnutia. „Dnes sme sa tu napríklad stretli dve mamy aj s deťmi. Konečne sme sa videli naživo, doteraz sme si len vymieňali skúsenosti cez sociálne siete, keďže máme deti približne v rovnakom štádiu a v rovnakej diagnóze. A je to super, aj deti si celkom rozumejú, dúfam, že z nich budú aj veľkí kamaráti,“ priblížila nám Adriana Bukovičová, mama Kristiánka, ktorý sa od októbra, odkedy využívajú službu včasnej intervencie, veľmi posunul. „Viac komunikuje s okolím a hlavne nebojí sa tak cudzích ľudí ako predtým. Tiež viem, ako s ním doma pracovať, aké hračky používať, aby sme stimulovali jeho aktivitu.“
DETI NETREBA NÚTIŤ
Rozvíjať dieťa po všetkých stránkach pomáhajú v centre SVI aj rôzne pomôcky. Okrem iných tu využívajú aj metódu Snoezelen, v tmavej miestnosti s rôznymi svetelnými efektmi sa tu snažia nielen navodiť relaxačnú atmosféru, ale i stimulovať všetky zmysly.
„K nám chodia deti veľmi rady, nestretli sme sa s takým, ktoré by tu išlo s plačom. Skôr od nás odchádzajú s plačom,“ pousmiala sa sociálna pracovníčka. Aj preto často predlžujú stanovenú hodinu a pol.
„Venujú sa im tu na sto percent, individuálne. Chodíme tu približne rok a za ten čas vidíme pokroky. Naša dcéra začala viac komunikovať, veľa jej pomohli s jemnou motorikou, pracujeme aj na hrubej, zlepšil sa jej očný kontakt... Je to veľmi veľká pomoc,“ ponúkla svoje skúsenosti mama malej Julianky, Nikola Lichvarová.
Chodia tu aj neverbálne deti, ktoré treba naučiť čím skôr komunikovať formou predmetov a symbolov. To i začlenenie sa do komunít rovesníkov je odrazovým mostíkom pre ďalšie vzdelávanie v materskej či základnej škole.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 23/2021(16. jún 2021ň