Mladá 25-ročná výtvarníčka pochádza zo Starej Ľubovne. Keď rodičia spozorovali jej maliarsky talent, prihlásili ju na umeleckú školu. Maľovanie berie ako hobby a venuje sa mu už dvanásť rokov. V júli v Galérii Provinčný dom predstavila svoju prvú autorskú výstavu so symbolickým názvom „Prvá“.
Už od detstva mala záľubu v kancelárskych potrebách. Vlastnila asi „milión“ zápisníkov. Do každého začala písať, no ani jeden nevyplnila celý. „Úplne top boli vtedy klasické fúkacie fixky a tiež si pamätám na farebné sady gélových pier. Prvé už serióznejšie veci na maľovanie som dostala na Vianoce. Boli to kúsky kartónov s predkreslenými motívmi, ktoré som si mohla vymaľovať,“ zalistovala v pamäti D. Handzilková. V galérii začala svoje prvé diela vystatovať už v roku 2012 na výstave mladých umelcov Súhvezdie umenia.
Na začiatku bola fotografia Začala fotografiou, pretože vtedy uvažovala o štúdiu dizajnu. „Ďalší rok som na Súhvezdí vystavovala 2-3 maľby. Preto som svoju prvú výstavu symbolicky nazvala „Prvá“. Bola to už samostatná a kompletnejšia výstava, ktorá ponúkla staršie diela, ale aj tie najnovšie,“ vysvetlila D. Handzilková, ktorá v začiatkoch stavila na abstrakt. Pomenovala si ho ako konkrétny abstrakt. Chcela doň totiž zakomponovať aj ženské motívy, no nie príliš konkrétne. „Zachytiť detail tak laicky. Ísť na pocit,“ doplnila svoj zámer Diana. Podľa nej mnohí vnímajú abstrakt ako niečo, nad čím sa treba zamýšľať. „Nie je to až taká pravda, aj keď by to nemal byť úplný chaos. Pri tvorbe abstraktného obrazu sa nezamýšľam, ide to plynule a prirodzene zvnútra. Rozhodla som sa pre abstrakt aj preto, že krajinomaľby a podobné veci som nemala naštudované dopodrobna a mám pred nimi rešpekt,“ pustila sa D. Handzilková do priblíženia svojho vnímania abstraktu.
Farba ako pocit Vždy ju ťahalo k tmavším odtieňom. Dokonca mala obdobie čierno-čiernej, ale dala si predsavzatie, že ju nahradí aspoň tmavomodrou. „Pokúšala som sa vytvoriť niečo svetlejšie, ale stále som to upravila do tmavej, lebo som sa nevedela s výtvorom stotožniť,“ naznačila dôvod, prečo v jej tvorbe prevládajú chladnejšie farby.
Na ostatnej výstave však prekvapila aj jasnejšími kúskami. „Nakúpila som si svetlé farby a pustila sa do toho. Temné farby nahradili jemné. Možno som to urobila aj preto, aby som nebola zo svojich obrazov depresívna. Tak ako sa veľa ľudí bojí čiernej, tak ja som sa bála červenej farby. Napokon to dospelo k tomu, že som mala na výstave štyri červené obrazy, ktoré sa mi prekvapivo páčia najviac. Napriek tomu, že červená môže byť vyzývavá a ukričaná, tak v nej cítim niečo hrejivé a teplé,“ povedala autorka, ktorá si pri maľovaní často púšťa hudbu od Richarda Müllera, pretože ju upokojuje.
Pri každom výtvarnom smere sa kladie dôraz na čosi iné.„Ako je pri zachytení krajiny podstatný detail, tak pri abstrakte je dôležitá umiernenosť, jednoduchosť a pocit. Pri maľovaní musím dávať pozor, aby som neprekombinovala farby a detaily. Obraz by nemal v človeku vzbudzovať zmätok. Je dôležité nechať tomu čas a vedieť kedy prestať,“opísala D. Handzilková, ktorá sa venuje aj písaniu poézie a niekedy ju prepojí s maliarskou tvorbou.
Na vernisáži mala celú svoju rodinu. Priznala, že vysvetliť starej mame abstrakt, nebolo jednoduché. „Veľmi záleží na tom, či už ľudia abstrakt videli a poznajú ho. Tiež je dôležité, či bol umiestnený v priestore tak, aby vynikol. Niekedy je fajn s ľuďmi o obrazoch diskutovať, pretože tam nájdu niečo, čo v nich nevidím,“ snažila sa vysvetliť mladá výtvarníčka, ktorá miluje históriu.
Rukopis v abstrakte Inšpiráciu čerpá zo svojich fotografií, podľa ktorých vytvára obrazy. „Niekedy v meste čosi odfotím a potom si to prestavujem na plátne. Tiež sledujem tvorbu ľudí, ktorá sa mi páči a dokážu ma inšpirovať,“ povedala autorka, podľa ktorej je ťažké udať cenu svojmu vlastnému dielu, pretože je v ňom zachytená emócia vytvorená tvorcom. Začínajúcim umelcom by chcela odkázať, aby sa nebáli tvoriť a aby sa do nápadu pustili ihneď. Aby mali otvorenú myseľ pre akýkoľvek typ a druh umenia a aj keď niektoré pokusy nevyjdú, je dôležité tvoriť ďalej. „Tohto roku bolo módne využívať neónové farby. Chcela by som ich viac využívať a rada by som pokračovala v používaní svetlejších odtieňov,“ uzavrela rozprávanie autorka, ktorá sa ne
