K názvu Súkromnej základnej umeleckej školy v Starej Ľubovni pribudlo nové slovíčko – ARTÍK. Zmenili sa tiež priestory, kde si sami navrhli dizajn a kompletne ich prerobili. Štyri ateliéry v novom šate sídlia v ZŠ na Komenského ul.
Priestory v starom sídle im už kapacitne nevyhovovali. Škola v Starej Ľubovni pôsobí trinásť rokov. Vedie ju tím piatich výtvarníčok. Okrem výtvarného odboru, ktorý aktuálne navštevuje 227 žiakov, majú v pláne otvoriť aj odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby. „V budúcnosti by sme chceli otvoriť odbor audiovizuálnej tvorby a zastrešiť tak komplexne vzdelávanie v oblasti vizuálnych umení. Momentálne potrebujeme zastabilizovať náš nový chod, potom začneme premýšľať ako zabezpečiť podmienky pre tento nový odbor, pretože je to niečo, čo v Starej Ľubovni chýba,“ povedala riaditeľka školy Magdaléna Šipošová. Tiež dodáva, že dnešný svet je plný médií a audio-obrazov. „Deti majú niekedy problém odhadnúť a správne reflektovať čo je fikcia, a čo realita. V tomto novom odbore by sa mohli zoznámiť s úskaliami tejto problematiky a lepšie im rozumieť,“ vysvetlila potrebu odboru riaditeľka a zároveň si myslí, že v určitom zmysle už nestačí vedieť manuálne kresliť. Deti by sa mali učiť ako výtvory z papiera preniesť do virtuálneho sveta. A to audiovizuálna tvorba ponúka. „Naučili by sa napr. pracovať s obrazom v pohybe a tiež spájať obraz so zvukom,“ dodala M. Šipošová
Vnímajú potrebu reflexie Okrem výtvarnej tvorby v širokej „palete“ techník, sa snažia presadzovať potrebu reflexie. „Pri klasickej tvorbe dochádza k procesu tvorby a výsledkom je artefakt. Pri artefiletike, ktorú sa snažíme zavádzať od nového roka, je súčasťou tvorivého procesu aj reflexia. Artefiletika je niečo medzi výtvarnou výchovou a arteterapiou, tzn. že má tak trochu terapeutický charakter. Pri tvorbe sa kladie dôraz na zážitok a emóciu z procesu tvorby. Využívajú sa techniky, pri ktorých dochádza k akémusi rozvoju prosociálnych kompetencií detí. Cez tieto techniky dokážu spoznávať jednak seba – uvedomovať si svoje hodnoty, ale tiež lepšie spoznávajú osobnosti svojich spolužiakov a učia sa rešpektovať ich,“ vysvetlila M. Šipošová. Zjednodušene povedané, dôležité sú emócie dieťaťa, ktoré v ňom tvorba vyvoláva. Táto problematika nám ponúka aj pohľad na ďalšiu výhodu výtvarnej výchovy. „Cez niektoré techniky sa vieme dostať deťom „pod kožu“ a naďabiť na to, prečo to v nich vrie. Cez reflexiu tvorby niektoré deti vedia zo seba dostať emóciu von, a to pomáha eliminovať nežiaduce prejavy správania, ktoré sa u nich prejavujú, napr. cez vyučovanie v škole,“ doplnila riaditeľka.
Individuálny prístup Úplnou novinkou je aj individuálny prístup. „Tento model ešte nemáme úplne rozbehnutý, nakoľko je výtvarný odbor ministerstvom definovaný len ako skupinový. Preto bude možný len formou samoplatcu. Individuálnym prístupom je možné dosiahnuť výraznejší terapeutický účinok. Cez výtvarný prejav a techniky, na princípe artefiletiky vieme pomôcť deťom s jemnými defektami. Napríklad, keď má dieťa rečovú vadu alebo ide len o zakríknutosť, či nižšie sebavedomie,“ uviedla M. Šipošová. Ďalším plánom a takým menším snom riaditeľky je, aby deti zo školy odchádzali aj teoreticky zorientované. „Ak preberáme určitý tematický celok, začíname teoretickou prednáškou z dejín umenia. Hovoríme si o tom kde napr. daná technika vznikla a ako sa vyvíjala. Následne sa venujeme praktickej časti,“ povedala M. Šipošová, ktorá by bola úplne spokojná vtedy, keď ich škola bude miestom, kde deti nájdu inšpiráciu a budú prichádzať s radosťou.
foto (archív školy)
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 37 (8. október 2019)