Za dámu na vrchole svojich síl by sa, obrazne, dala považovať Materská škola na Tatranskej ul. Od čias, kedy do nej vkročili prví škôlkari, ubehli totiž už štyri desaťročia. A hoci sa odvtedy jej vizáž zmenila, jedno v nej zostalo – láska k deťom.
To, že v prípade Tatranskej ide o škôlku, ktorá má jednoducho srdce, potvrdila aj slávnostná akadémia. Jej program bol pritom koncipovaný ako chronologický prierez toho, čím si toto zariadenie na sídlisku doteraz prešlo. „Chceli sme v ňom teda ukázať folklór, obdobie spartakiád, rôznych skupinových stretnutí, brigád,… obdobia, kedy sa ľudia radi stretávali. Záver sme venovali súčasnosti, kde sme chceli ukázať našim kolegyniam, ako sme sa posunuli v súčasnej profilácii MŠ – t.j. k pohybu a zdravému životnému štýlu,“ naznačila pointu tanečného pásma (s kvapkou spevu) riaditeľka najväčšieho predškolského zariadenia v Starej Ľubovni, Monika Bukovičová. Mimochodom, spolu s deťmi z Tatranskej i elokovaných tried Za vodou sa na pódiu
objavila aj známa tvár z televíznych obrazoviek – Aneta Parišková. A nie náhodou. Okrem toho, že ju so súčasnou riaditeľkou spája priateľstvo, stojí tiež na čele družobnej škôlky Tatranskej – bratislavského Detského centra Preliezka.„Mám síce pedagogické vzdelanie a tri malé detičky, no tie obrovské skúsenosti, ktoré má Monika, som nemala. A práve ona mi na začiatku, pred štyrmi rokmi, svojimi cennými, nezištnými radami pomohla vybudovať zariadenie, ktoré má dnes vyše 60 detí,“vysvetlila pozadie svojej prítomnosti v Ľubovni A. Parišková, ktorá svoje moderátorské schopnosti využila aj počas dvojhodinového programu. A ten spolu s rodičmi sledovali naživo tiež ženy, pre ktoré sa v minulosti stala MŠ druhým domovom. Na oslavách „štyridsiatin“ totiž nechýbali mnohé kuchárky, učiteľky i riaditeľky, vrátane tej absolútne prvej
„Veľa času nás stálo, kým sme to dali do
poriadku, ale každý bol ochotný a usilovne pracoval. Najväčšou radosťou bolo, keď sa nás jednu sobotu zišlo sto pracovníkov – zamestnancov i brigádnikov, ktorí pomáhali čistiť a upratovať priestory,“takto si spomína na dni tesne pred otvorením škôlky (1. júna 1977) Mária Pokrivčáková. Tá v nej napokon strávila mnoho rokov a v srdci jej ostala dodnes. Ako totiž poznamenala, keď ide okolo, vždy sa na ňu pozrie.„Som rada, že neschátrala, že nebola premenená na niečo iné, ale vždy plní svoj účel. A som veľmi milo prekvapená, že je pekná i usporiadaná.“
MNOŽSTVO STRETNUTÍ Mimochodom, bývalých zamestnancov to k sebe ťahalo ako magnet. Niektorí z nich sa totiž nevideli dlhé roky. „Ozaj som sa tu veľmi tešila, lebo so sestričkami, keďže sú z okolitých dedín, sa tak často nestretávam. Bol to dobrý kolektív,“ netajila najskôr radosť z pozvania zástupkyňa riaditeľky Serafína Kovalčíková. Tej ako utkvelo v pamäti množstvo príhod, najmä tých úsmevných. „Pamätám si, že na medzinárodný deň detí sme raz spravili medovníkový domček a ja som sa prezliekla za ježibabu. Sestričky mi dali loptu na chrbát, zašpinili ma… a keď sme šli okolo areálu, aby nás videli aj z panelákov, stretli sme vedúceho odboru školstva. Spoznal ma a hovorí: pani Kovalčíková, neboja sa vás tie deti? A naozaj sa ma nebáli…“
M. Bukovičová (vpravo) s bývalou učiteľkou Máriou Kolcunovou.
Samozrejme, na oslave nemohli chýbať ani ďalšie prvé dámy – Anna Šomská i Ľubuša Michalová. Po nej riaditeľské žezlo prevzala M. Bukovičová (v r. 2015) a ako sama priznala, najviac hrdá je na svoj kolektív, ktorý za ňou stál aj pri tom množstve práce a úsilia. „To sú bonusy života, ktoré si veľmi vážim – že mám okolo seba obetavých ľudí ochotných ísť do toho s veľkou vervou,“ nechala sa počuť žena, ktorá v tejto materskej škole pôsobí už rovných 20 rokov. A ktorá je tiež potvrdením toho, že kto raz do Tatranskej vstúpi, zaľúbi sa do nej (väčšinou) na celý život.
Oslávenkyni od hostí…
Aneta Parišková, riaditeľka Detského centra Preliezka: – Materskej škole na Tatranskej ul. želám do minimálnej ďalšej dekády veľa šťastných detí, spokojných rodičov a veľa úspechov.
Valent Jaržembovský, predseda Rady školy: – Želám jej predovšetkým šťastné a spokojné deti, spokojných rodičov, učiteľov takých dobrých, akých stále majú. A aby sa im darilo tak, ako doposiaľ.
Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa: – Škôlke prajem, nech je preplnená detským smiechom, šťastím i spevom. Nech sa darí nielen jej, ale aj všetkým zamestnancom, ktorí v MŠ na Tatranskej ul. pracujú.
Tento článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách číslo 23, ktoré vyšlo 13. júna 2017.